Úvod Aktuality Od černobyľskej havárie uplynie 30 rokov, v Jaslovských Bohuniciach chystajú tématický seminár

Od černobyľskej havárie uplynie 30 rokov, v Jaslovských Bohuniciach chystajú tématický seminár

REKLAMA
Mlyny

Občianska informačná komisia a ZMO, región JE Jaslovské Bohunice organizujú seminár pod názvom „30 rokov od jadrovej havárie v JE Černobyľ“, ktorý sa bude konať 25. apríla 2016 o 8,30 hod v kongresovej sále jadrovo-energetického komplexu v Jaslovských Bohuniciach a je určený pre širokú verejnosť. Černobyľská havária bola najhoršou v histórii jadrovej energetiky a jej následky pretrvávajú dodnes. 

cernobyl

Dňa 26. apríla 1986 o 1:23 hodine v noci došlo v černobyľskej jadrovej elektrárni k jednej z najhorších havárii v jadrovej energetike (Porovnateľná je iba havária elektrárne Fukušima v Japonsku v marci 2011.) Počas nevydareného bezpečnostného testu došlo k prehriatiu a následnej explózii na 4 reaktore. Jadro reaktoru, bezpečnostné systémy a väčšina konštrukcií boli zničené, alebo silno poškodené. Tesne po havárii zomrelo z radov hasičov a zamestnancov elektrárne 30 osôb a okolo 140 ich bolo zranených. Bolo evakuovaných cez 100 tisíc ľudí. Došlo k zamoreniu rozsiahleho územia Sovietskeho zväzu (dnes Ukrajiny, Bieloruska, Ruska) a Európy. Najviac bolo zasiahnuté Bielorusko, kde vďaka vplyvu meteorologických podmienok dopadlo takmer 70% všetkého rádioaktívneho odpadu. Černobyľ sa tak nezmazateľne zapísal do dejín ľudstva (wikipedia.sk, ChernobylZone.sk)

Ako ďalej uvádza portál ChernobylZone.sk, v noci z 25. na 26. apríla 1986 bolo v černobyľskej jadrovej elektrárni prítomných takmer 450 zamestnancov. Niektoré zdroje uvádzajú, že 176 ľudí pracovalo v štyroch blokoch elektrárne a 268 ľudí pracovalo na výstavbe 5. a 6. bloku (tieto čísla nemusia byť úplne presné). Tento počet zamestnancov sa však po výbuchu na štvrtom reaktore ešte zvýšil o hasičov, zdravotníkov, policajtov a ďalších zamestnancov, ktorí boli v tú noc privolaní na riešenie krízovej situácie. Výbuch reaktoru pripravil o život dvoch zamestnancov a u 134 prítomných pracovníkov a hasičov sa objavili príznaky choroby z ožiarenia, na ktorú o niekoľko dní neskôr zomrelo 28 ľudí. Väčšina týchto obetí je pochovaných na Mitinskom cintoríne v Moskve.

Po havárii boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na mnoho rokov jeho expanziu a zároveň nútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania. Nástupnícke štáty po rozpade Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Je ťažké presne zaznamenať počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyle – odhady sa pohybujú od stoviek po stovky tisíc. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo. V januári 1993 vydala IAEA revidovanú analýzu černobyľskej havárie, prisudzujúcu hlavnú vinu konštrukcii reaktora a nie chybe operátorov. Analýza IAEA z roku 1986 pritom označovala za hlavnú príčinu havárie činnosť operátorov.

Havária mala vplyv aj na obyvateľov Slovenska. Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom preleteli nad naším územím celkovo trikrát koncom apríla začiatkom mája 1986. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Česko-Slovenska, druhý prechod sa vyhol strednému a východnému Slovensku a zasiahol len jeho západnú časť. Keďže pršaním sa z rádioaktívneho mraku uvoľňuje veľké množstvo rádioaktívnych látok, najväčšie škody vznikli práve na takýchto územiach.

Zo správy Inštitútu hygieny a epidemiológie z roku 1990 vychádza, že nadmerné zamorenie bolo zaznamenané v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Žiar nad Hornom, Galanta, Nitra, Levice, Stará Ľubovňa, Nové Zámky, Lučenec a Dolný Kubín. Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách: Prvé týždne po havárii a počas zimy 1986/87, čiže v období, kedy sa spotrebovávali obilniny z tohoročnej úrody a konzumovalo mlieko či mäso zo zvierat kŕmených senom skoseným na jar a leto v 86-om.

Na začiatku bol Černobyľ utajovanou katastrofou. Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzajú zo Švédska, kde 27. apríla pracovníci Forsmarkskej jadrovej elektrárne (približne 1 100 km od Černobyľa) našli rádioaktívne častice na svojom oblečení. Švédske hľadanie zdroja rádioaktivity ako prvé naznačilo vážny jadrový problém v západnej časti Sovietskeho zväzu, potom, ako bolo zistené, že problém nie je vo švédskych elektrárňach.

Aby obmedzila rozsah katastrofy, poslala sovietska vláda pracovníkov, aby areál vyčistili. Mnoho „likvidátorov“ (členov armády a iných pracovníkov) tam bolo poslaných ako do normálneho zamestnania; väčšine nikto nepovedal o akomkoľvek nebezpečenstve. Nemali k dispozícii ochranné obleky. Najhoršie rádioaktívne trosky, vyvrhnuté z reaktora boli pozbierané a umiestnené do budov. Reaktor sám bol pokrytý vrecami piesku, zhadzovanými z vrtuľníkov (okolo 5 000 ton do týždňa po havárii). Únikom rádioaktívneho materiálu do ovzdušia sa podarilo zamedziť až po deviatich dňoch po havárii. Aby bol zapečatený reaktor a jeho obsah, pracovníci okolo neho rýchlo vztýčili veľký oceľový sarkofág.

pripiaťSovietski zodpovední činitelia začali evakuáciu obyvateľov z oblasti Černobyľu 36 hodín po havárii. O mesiac neskôr, už boli premiestnení všetci, ktorí žili v okruhu 30 km okolo elektrárne (asi 116 000 ľudí). Z najbližšieho sídla Pripiať, v ktorom žilo približne 50 tisíc obyvateľov sa tak stalo „mesto duchov“.  Dnes je oblasť okolo elektrárne, ktorá bola predtým úplne evakuovaná, rozdelená na dve zóny. V tej prvej žije asi 600 starších ľudí, ktorí sa do oblasti dobrovoľne vrátili a dostávajú peňažný príspevok od štátu, ten im zaisťuje tiež dovoz jedla a vody z nezamorených oblastí. Do druhej, tzv. mŕtvej zóny majú prístup len vedci a exkurzie. O výlety do týchto oblastí je veľký záujem.

Sarkofág, ktorý zakrýva havarovaný reaktor mal predpokladanú životnosť 30 rokov, v súčasnosti sa tu stavia nový, bezpečnejší. Financovaný je z viacerých zdrojov, zastrešuje ich Európska rozvojová banka a podľa posledných informácií by mala jeho výstavba trvať do konca roka 2017.

-red-, Zdroj: www.piestany.sk, wikipedia.sk, ChernobylZone.sk, foto: ChernobylZone.sk, FB Černobyľ, video: You tube

REKLAMA