REKLAMA

Piešťanský Kolonádový most aj Mohyla Generála M. R. Štefánika na Bradle bojujú o titul Stavba storočia. V súťaži pri príležitosti stého výročia vzniku Československej republiky sa o tento titul uchádza celkovo 66 stavieb z Českej republiky a 34 zo Slovenska.

Projekt České a slovenské stavby storočia vznikol pri príležitosti osláv 100. výročia vzniku spoločnej republiky. Jeho cieľom je propagácia úspechov českého a slovenského staviteľstva v priebehu uplynulých sto rokov. Do projektu boli zaradené diela s ohľadom na ich význam a prínos od roku 1918 až po súčasnosť.

REKLAMA
Participativny rozpocet 1

V Československu, potom  v Českej a Slovenskej republike bolo postavených mnoho významných stavieb, z ktorých odborná komisia zložená zo zástupcov českých a slovenských asociácií a zväzov spojených s rozvojom stavebníctva, vybrala celkovo 100 objektov. Za českú stranu bolo nominovaných 66 stavieb a za slovenskú 34.

Verejnosť môže za jednotlivé stavby hlasovať na webovej stránke www.stavbystoleti.cz. Hlasovanie potrvá do jesene 2018. Pri tejto príležitosti vyjde kniha a od septembra sa naprieč Českom a Slovenskom uskutoční putovná výstava, ktorá predstaví jednotlivé stavby.

Medzi stavbami, za ktoré je možné hlasovať sú napríklad Pražský hrad, Strahovský štadión, hotel Avion v Brne, vysokoškolský internát Lafranconi v Bratislave, vila Tugenthat, Vltavská vodná kaskáda, visutá lankovka Skalnaté pleso – Lomnický štít, Vodárenská veža v Trnave, ale aj piešťanský Kolonádový most a Mohyla M.R. Štefánika na Bradle.

Kolonádový most Piešťany

Kolonádový most

Kolonádový most (tiež Sklený most) je najdlhším krytým mostom na Slovensku i v strednej Európe a je národnou kultúrnou pamiatkou. Dielo architekta Emila Belluša patrí k vrcholom funkcionalistickej architektúry Slovenska. S myšlienkou vytvoriť most prišiel nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Požadoval most s úzkou mostovkou, ktorý by mal pred nepriazňou počasia kryté chodníky so zakomponovanými obchodmi.

Umeleckú výzdobu skiel vytvoril Martin Benka. Stavbu realizovala firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1930 – 1933. Most vybudovaný zo železobetónu nahradil pôvodný starý drevený most spájajúci mesto Piešťany s Kúpeľným ostrovom. Nosnú konštrukciu mosta so siedmimi poľami s celkovou dĺžkou 148 m tvoria trojpoľové spojité nosníky s konzolami vyloženými do stredného poľa s vloženým 20-metrovým poľom. V strednom 28-metrovom poli je plavebný gabarit na budúcu plavbu s plavebnou výškou 55 m.

Zastrešená časť vozovky, vyhradená pre chodcov, je oddelená od dopravného pásu zasklenou stenou s niekoľkými kioskami na koncoch mosta. Dva piliere stredného poľa sa zakladali na studniach, štyri vnútorné na pilótovom rošte z baranených železobetónových pilót, nábrežné opory plošne. V apríli 1945 nemecká armáda zničila podstatnú časť mosta. Úplne zdemolované boli stredné polia a obidva piliere založené na studniach. Celá nadstavba prístrešku bola vážne porušená. Most bol obnovený podľa pôvodného projektu a v súčasnosti už má len funkciu kolonádovej pešej zóny areálu kúpeľov.

Hlasovať za Kolonádový most môžete tu.

Mohyla Generála M. R. Štefánika na Bradle

Mohyla Generála M. R. Štefánika na Bradle

Mohyla je posledným miestom odpočinku generála Dr. Milana Rastislava Štefánika – vedca, vojaka, diplomata, jednej z kľúčových osobností Slovenska. Nachádza sa na vrchu Bradlo (544 m n. m.) nad mestom Brezová pod Bradlom a je dielom architekta Dušana Jurkoviča.

Prvý návrh Mohyly bol predstavený v roku 1920. V nasledujúcom roku vznikol Spolok pre postavenie pomníka generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a začal zbierať financie na stavbu. Projekt Mohyly bol viackrát prepracovaný pre zníženie finančných nákladov. Masív Bradla, na ktorom stojí Mohyla generála M. R. Štefánika, tvorí dominantný krajinný prvok svojho okolia. Objekt Mohyly svojím umiestnením v krajine, ako aj kompozičným, priestorovým a materiálovým uchopením predstavuje vrcholný štandard európskej monumentálnej architektonickej tvorby.

Mohyla je obložená kamennými kvádrami z travertínu, ktoré zo Spišských Vlách doviezlo 194 železničných vagónov. V základe je dlhá 96 m, široká 70 m. Prvá terasa meria 93 ´ 62 m, druhá 45 ´ 32 m. Štyri obelisky majú výšku 12 m. Štefánikov hrob je v hĺbke 8 m pod tumbou. V roku 1968 bola Mohyla vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Rekonštrukcie sa dočkala až po páde totality. Trvala takmer 7 rokov, bola ukončená v roku 1996. Vďaka nespornému významu Štefánikovej osobnosti i vďaka svojim umeleckým kvalitám bola Mohyla Milana Rastislava Štefánika v roku 2009 slávnostne zapísaná do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva. Areál Mohyly M. R. Štefánika na Bradle, miesto konania každoročných spomienkových slávností, je skutočným miestom spomienok.

Hlasovať za toto dielo môžete tu.

-red- Zdroj: www.stavbystoleti.cz Foto: Tomáš Hudcovič

REKLAMA