Úvod Koktail Púť na Katarínku je naplánovaná na nedeľu

Púť na Katarínku je naplánovaná na nedeľu

0
ZDIELAŤ
REKLAMA
VUC JV OKR PN

Zo starobylého Kostola a Kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej, sú dnes už len ruiny ukryté v lesoch Malých Karpát, ktoré vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Takzvaná Katarínka sa nachádza 20 kilometrov severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice a Naháč, objekty sú súčasťou prírodnej rezervácie Katarína. Každoročne sa na Katarínke organizujú viaceré púte a sväté omše. Prvou z nich v tomto roku je Bielonedeľná púť, ktorá je tradične naplánovaná na prvú nedeľu po Veľkej noci – 23. apríla. Putovať sa bude zo železničnej stanice Buková, pešia trasa krásnou jarnou prírodou Malých Karpát na Katarínku meria 10 kilometrov. Svätá omša v medzi kostolnými múrmi je naplánovaná na 14.15 hodine.

História kláštora sv. Kataríny siaha do prvej tretiny 15. storočia. Do tohto obdobia bola archeologickým výskumom datovaná kamenná gotická kaplnka v lesoch Malých Karpát na skalnatom návrší nad Dubovským potokom. Koncom 16. storočia sú zaznamenané údajné zjavenia sa sv. Kataríny istému pastierovi, ktorý na tomto mieste vytvoril v skale malú kaplnku – jaskyňu. V roku 1617 sv. Katarína mala zjaviť Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral.

REKLAMA
Trembos Fiala

Mladík Ján Apponyi, syn bohatého grófa z Jablonice, vedie pustovnícky život v jaskyni na tomto posvätnom mieste. Po násilnom odvlečení rodičmi domov na druhý deň umiera. Ešte dnes je uctievaný ako kandidát svätosti. V decembri roku 1618 majiteľ panstva, gróf Krištof Erdődy, vydal zakladaciu listinu pre kláštor františkánov. V roku 1619 v kláštore už bývali prví dvanásti mnísi.

Kláštor a kostol žiaľ boli v priebehu histórie viac ráz vydrancované a zničené. V roku 1645 sa to postarali vojská Juraja Rákociho I. počas stavovského povstania, pričom ho na záver zapálili. O rok neskôr sa uskutočnila obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade. Kostol bol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.1618 slúžil za sanktuárium. Približne v polovici 17. storočia bolo kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r. 1782. Kláštor prepadli aj Turci. Stalo sa tak v roku 1663, žiaľ po ich vypudení bol opäť vyplienený cisárskymi vojakmi, ktorí zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov. V roku 1689 kláštor poškodili vojaci Imricha Tőkolyho.

V priebehu 18-teho storočia početní dobrodinci, hlavne bohatá šľachta, no i prostí ľudia z okolia, štedro obdarúvajú svätokatarínsky kláštor a niektoré rody sa tu nechávajú i pochovávať (Erdődyovci, Apponyiovci, Labšanskí). 22. júla 1786 bol nariadením cisára Jozefa II. – kláštor sv. Kataríny zrušený, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti (spolu 738 kláštorov). V januári 1787 prevzala kláštor štátna správa pričom bol vykonaný súpis a odhad majetku. Cenné predmety a bohatý inventár postupne preniesli do okolitých farských kostolov, mnohé predmety však boli rozkradnuté a navždy stratené. Odvtedy objekty postupne chátrali a pustli. V roku 1797 ich odkúpil gróf Jozef Erdődy, z úcty k pozostatkom svojich predkov, nezabránil však ich ďalšej postupnej skaze a premene v ruiny.

V tridsiatych rokoch 20. storočia sa na Katarínke konali skautské tábory a organizovali výlety františkánskych novicov. V druhej polovici minulého storočia bol kláštor mimo záujmu štátu a upadal naďalej do zabudnutia. Jeho históriu sa pokúšali kriesiť historici Hadrián Radváni a predovšetkým Jozef Šimončič. Malebné zrúcaniny začali ožívať 3. júla 1995 vďaka dobrovoľníkom a ich novému „rádu Katarínkovcov“ – záchrancov kláštora.

Odvtedy sa mladí ľudia formou letných táborov snažia zachrániť tento kláštor pred ďalším pustnutím a rúcaním a oprášiť jeho búrlivú a zaujímavú históriu. Tábory pod záštitou občianskeho združenia KATARÍNKA a Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže sú určené pre mladých ľudí vo veku od 17 rokov z celého Slovenska (dobrovoľníkov bez nároku na finančnú odmenu). Konajú sa počas leta v júli až auguste v štyroch dvojtýždňových turnusoch. V pláne je organizovať ich pokiaľ nebude stavba celkovo zakonzervovaná.

Ak navštívite Katarínku môžete vidieť dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave (aj po dvesto rokoch chátrania stoja múry i veža kostola), no na druhej strane kláštor zostal ukrytý pred zrakmi i pozornosťou väčšiny milovníkov histórie a vzácnych pamiatok. Každý návštevník, ktorý sa ocitne pri týchto majestátnych ruinách je očarený ich krásou, dôstojnosťou i zvláštnou magickou atmosférou vyžarovanou niekoľkostoročnými kameňmi v majestátnom tichu okolitej lesnej pustatiny.

-lt/Zdroj, foto a grafika: Rezort Piešťany, Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže-

REKLAMA

BEZ KOMENTÁROV

NAPÍSAŤ KOMENTÁR