Slovenská a čiastočne aj zahraničná verejnosť, hlavne však motoristická vníma naše mesto nielen ako mesto vody, ale aj ako mesto cyklistiky. Myslím si že zaslúžene. Necyklista či domácnosť bez bicykla, tohto dôverného a užitočného spoločníka, sú viac menej výnimkou.

Je to notoricky známa vec, podobne ako množstvo aktivít s bicyklami a pre bicyklistov, ktoré sa v našom meste konajú. Napriek tomu pripomeniem jednu milú a nezvyčajnú vec, ktorou mladí Piešťanci (alebo len Piešťanec?) udivili „svet“. Sú to „ešpézetky“ ako recesia na 70. roky keď v Piešťanoch, asi ako jedinom sídle na Slovensku polícia vydávala kartičky s nadpisom Evidencia bicykla. Tie nakoniec nemali skoro žiadny význam, lebo proti krádežiam nepomohli a „ešpézetky“ majú cieľ charitatívny. Vďaka Vám chalani! Tiež si myslím, že všetko dianie okolo cyklistiky je pozitívum Piešťan. Aspoň takto to chápem ja a určite nemusím písať o pozitívach cyklistiky. Obráťme preto list!

Ak niekto začne rozprávať alebo písať o našich (či už nie?) kúpeľoch, zvyčajne začne od rímskych vojakov. Ak sa však niekto spýta kedy začali byť Piešťany obcou, či mestom cyklistov, či cyklistiky, odpoveď nie je naporúdzi. Položil som túto otázku viacerým mojím známym, inštitúciám i pamätníkom. Nikde nič!

Spomenul som si na  knižku, v ktorej nájdem skoro všetko čo ma o Piešťanoch zaujíma. Reku skúsim, veď je tam chronologický radených tisíce údajov, udalostí i osobností. A zase nič. Ale udivilo ma, že sa v nej spomína asi každý šport ktorému sa Piešťanci venovali, aj keď iba okrajovo. Sú tam informácie kto, kde, kedy a ktorom dome či hostinci založil taký či onaký klub alebo spolok. Okrem cyklistiky!

Asi si poviete že na to aby sa ľudia bicyklovali nepotrebujú klub či spolok. Ale to nepotrebujú ani na šach, korčuľovanie, lyžovanie, plávanie a vlastne nanič?! Bolo to s tou knižkou ako v prípade zákona schválnosti „ čo nepotrebuješ, to nájdeš, ale čo potrebuješ, to tam nie je“.

Mal som teda ešte jednu možnosť. Hrabať sa v starých listinách, fotografiách, pohľadniciach a podobných „pamätihodnostiach“. A tam som predsa niečo vylovil. Predtým než napíšem čo, pripomeniem dobu na prelome 19. a 20. storočia. Či to bolo za monarchie alebo Československej republiky, kúpiť bicykel nebola lacná záležitosť (a už opäť nie je!). Nemohol si ho dovoliť každý, kto by ho chcel a potreboval.

Možno si mnohí myslia že za všetkým v Piešťanoch netreba hľadať kúpele, ale tie istotne mali zásluhu na tom, že dali zarobiť trochu väčšiu korunku piešťanským občanom vrátane sedliakov z Veľkých Piešťan. To všade nebolo, teda v iných obciach a mestách, ktoré tiež boli v rovinatých krajoch. Kto si vo Veľkých Piešťanoch kúpil bicykel, bol rýchlejšie v Tepliciach. A kto prv príde, ten prv melie, platilo nielen v mlynoch. Investícia do bicyklov sa vyplatila!

A tak sa mohol „naštartovať rozvoj cyklo dopravy“ v Piešťanoch. Popularizátor histórie dr. Pavel Dvořák s obľubou končí svoje závery: možno to bolo tak, alebo aj celkom inak? Ja sa pokúsim k môjmu záveru priložiť niekoľko obrázkov a dokumentov a nechám na čitateľov, aby si urobili vlastný názor.

Autor: Alexander Urminský

REKLAMA