Piešťany – Mesto (ragby) snov

Reklama

 

 

 

Vážení čitatelia a nadšenci ragby. Rugby Union Club Piešťany, znie to dobre, až priam idylicky, avšak nie vždy to tak bolo. Začiatky boli veľmi náročné, ale každý jeden okamih stál za to. Dnes vás oboznámim s tým, kde a za akých podmienok vznikalo piešťanské rugby dobrodružstvo.

Reklama

 

Prvé stretnutie bolo ako z filmu. V jedno jesenné, ale napriek tomu slnečné nedeľné popoludnie mi do podniku prišli dvaja cudzinci. Dvaja priatelia, ktorí sa dlhšie nevideli a chceli sa navzájom podeliť o svoje novinky. Mladík športovej postavy len veľmi zriedka zakryl silný francúzsky akcent na pozadí angličtiny. Starší pán pôsobil veľmi vitálnym dojmom a svojou špecifickou „cockney“ angličtinou mi dal takisto poriadne zabrať. Z ich rozhovoru som pochopil, že riešili nejaké taktické pokyny k neznámej hre. Tipoval som futbal, ale ako sa neskôr ukázalo bol som na omyle.

Obidvom som natočil niekoľko krígľov zlatistého moku. Po krátkom otáľaní som sa ako správny barman-psychológ prihovoril nápaditej dvojici a spýtal o čom sa bavia. Navzájom sme sa predstavili. Z mladého Francúza sa vykľul hráč ragby, ktorý žije a pracuje v Bratislave a svojimi skúsenosťami pomáha viacerým slovenským tímom napredovať. Postarší anglický gentleman sa volá Terry, ktorý má odohraných viac ako 40 ragby sezón po celom svete a takisto svojimi bohatými vedomosťami podporoval slovenských ragbistov v Bratislave a neskôr v Trnave. Logicky teda búrlivo diskutovali o ragby a ďalej dodali, že chcú založiť tím u nás v Piešťanoch. V tom čase som mal typický zakomplexovaný názor, ktorý posúval hru ragby na úroveň násilníckych orgií plných nezmyselnej agresie. Ale na druhej strane akýsi vnútorný hlas vo mne to chcel vyskúšať a vedieť viac. Vysvetlili mi, že väčšina ľudí je na tom podobne, ale mýlia sa. Pokračovali ďalej: „Ragby je hra o čestnosti, nadšení, súdržnosti, disciplíne a rešpekte. Ragby je hra pre všetkých. Každý v nej má svoju úlohu. Ak si vysoký alebo nízky, chudý alebo silnejší vždy budeš mať v tíme svoje miesto.“ Síce som bol zo začiatku na pochybách, ale získali si moju pozornosť. Jednoducho upútali ma svojim prejavom, obrovskou dávkou rešpektu a úcty ku ragby. Následne sme si vymenili emailové kontakty s tým, že sa ešte určite uvidíme. Nikdy nezabudnem na Terryho pohľad, ktorý bol plný nadšenia, že niekto prejavil záujem o milovanú hru jeho života.

Reklama

 

 

 

 

S vnútorným uspokojením tam obaja diskutovali ešte niekoľko hodín, dokonca som sa občas do debaty zapojil aj ja. Oddane čakali na svoje priateľky. Pred ich príchodom sa obaja dohodli, že nebudú hovoriť o ragby, aby „neodrezali“ z konverzácie svoje polovičky a nevrátili sa k nekonečnej diskusii. Po tom ako sa priateľky usadili a prehodili pár formálnych viet so zameraním na počasie, či prácu, Terryho priateľka z hrdosťou zahlásila: „Charlie, ako sa ti darí s ragby?“. Chlapci vybuchli od smiechu a ja som sa takisto neubránil jemnému pousmiatiu.

Koniec 1. časti. V druhej sa zameriame na rozbehnutie procesu náboru hráčov a tvorby tímu.
RUGBY ZDAR

Filip Kráľ Foto: FB Rugby-Union-Club-Piešťany