Študentské prieskumy k cestovnému ruchu pokračujú, určené sú aj obyvateľom

Reklama

 

 

 

V poradí už druhý anketový prieskum k cestovnému ruchu, ktorý tentoraz realizujú v spolupráci s  Rezortom Piešťany študenti Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod vedením Aleny Dubcovej, Hildy Kramárekovej a Miroslavy Trembošovej, prebieha v Piešťanoch tento týždeň. Prvého dotazníkového prieskumu sa v polovici mája zúčastnili študenti Univerzity Komenského v Bratislave a výsledky by mal mať k dispozícii Rezort Piešťany koncom júna.

Reklama

 

Vysokoškoláci pri prvom prieskume oslovovali návštevníkov, obyvateľov a podnikateľov, pri ďalšom budú klásť otázky len prvým dvom skupinám a dotazníky vyplnia aj oni sami. „Aj keď jeho prvoradým účelom je získať a spracovať  informácie potrebné pre tvorbu koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Piešťanoch, je zameraný nielen na návštevníkov ale i obyvateľov nášho mesta. Keďže ide o študentov z rôznych častí Slovenska, v rámci výskumu sa zisťuje aj ich názor na Piešťany,“ hovorí o aktivite zástupca Oblastnej organizácie cestovného ruchu Rezort Piešťany Peter Tremboš.

Reklama

 

 

 

 

Vysokoškoláci absolvovali úvodné školenie v Piešťanskom informačnom centre a pokračujú v uliciach s vypĺňaním dotazníkov. Každý z oslovených skupín odpovedá na iné otázky. Dotazník pre návštevníkov obsahuje 23 otázok a respondenti majú možnosť vyjadriť  svoj názor nielen na svoj pobyt, ale napríklad aj na obyvateľov mesta.  Obyvatelia vypĺňajú dotazník s 24 otázkami a nájdu medzi nimi aj otázky o komunálnych voľbách, životných podmienkach či fungovaní mestskej dopravy.

Okrem osobného prieskumu plánuje podľa P. Tremboša v budúcnosti Rezort poskytnúť záujemcom možnosť vyplniť podobný dotazník aj na internete, získané údaje však nemusia byť  dostatočne hodnoverné.„Ide o problém interpretácie takto získaných výsledkov.  Je potrebné mať definované referenčné množiny, inak nie je získaný výsledok reprezentatívny – v tom lepšom prípade (ak respondenti zámerne neposkytujú mylné informácie) hovorí iba o tom, aké názory majú účastníci, ktorí sa do prieskumu zapojili, ale nebudeme vedieť ako tento údaj extrapolovať na populáciu. Aj preto je takýto zber údajov síce lacný, ale úplne posledný (a aj najmenej dôveryhodný) spôsob, ako ich získať. Porovnávania výsledkov rovnakých prieskumov (viď napríklad predvolebné) realizovaných rôznymi spôsobmi to jednoznačne potvrdzujú. Preto mi takýto prieskum až tak nechýba – ale aj tak by bolo fajn, keby sa zrealizoval – minimálne by sa tým uspokojili potenciálni kritici, a zároveň by sa dalo poukázať na rozdiely vo výsledkoch dvoch rôznych spôsobov realizácie,“ dopĺňa Peter Tremboš.

-red-, foto: M. Trembošová