Čestné občianstvo in memoriam udelí mesto aj podplukovníkovi Ábelovi

Reklama

 

 

 

Mestská rada bude zajtra, 22. marca rokovať aj udelení Čestného občianstva mesta Piešťany in memoriam pre dvoch tunajších rodákov. Prvým je olympionik Ladislav Bačík, o ktorom sme už písali koncom februára, druhým má byť hrdina II. svetovej vojny, podplukovník Vojtech Ábel.

Piešťanec Vojtech Ábel podporoval partizánov, organizoval presuny pohonných hmôt na stredné Slovensko a na východnom fronte spolupracoval s kapitánom Nálepkom. Narodil sa v Piešťanoch, tu ho aj v roku 1944 zatkli a odviezli do koncentračného tábora Mauthausen, kde zahynul.

Reklama

 

V roku 2011 Balneologické múzeum pri príležitosti 100. výročia narodenia pplk. Vojtecha Ábela (25. augusta – 31. októbra 2011) pripravilo výstavu „Známy – neznámy pplk. Vojtech Ábel / Tragický osud vojaka“. V tomto roku si pripomenieme už jeho 105. výročie narodenia. Čestné občianstvo mesta Piešťany môže byť podľa dôvodovej správy k návrhu, pplk. Vojtechovi Ábelovi udelené in memoriam súlade s § 40 štatútu mesta Piešťany za odvahu, statočnosť a nasadenie vlastného života pri Slovenskom národnom povstaní. V Piešťanoch je po pplk. Vojtechovi Ábelovi pomenovaná i ulica, ktorá ústi do Vodárenskej ulice.

Reklama

 

 

 

 

Podplukovník Vojtech Ábel

(9. 2. 1911, Piešťany – 1. 4. 1945 (?) Mauthausen

Podplukovník Vojtech Ábel je tunajším – piešťanským – rodákom, pochádzal z rodiny, ktorá tu mala dávny pôvod. Mal šiestich súrodencov. Po predčasnom ukončení meštianskej školy v Piešťanoch pracoval ako učeň v obchode. Zaujímala ho však technika, predovšetkým novo sa rozvíjajúci fenomén – automobil a automobilizmus. Študoval na Vyššej strojníckej priemyslovke s maturitou v Košiciach. Po maturite, v roku 1933, narukoval a začal slúžiť v automobilovom prápore v Českých Budějoviciach. Absolvoval školu pre dôstojníkov automobilového vojska v zálohe. Prezenčnú vojenskú službu ukončil v hodnosti čatára v automobilovom prápore v Trenčíne. Rozhodol sa zostať v armáde. Pôsobil ako poddôstojník v 3. automobilovom prápore v Trenčíne. Z Trenčína odišiel v roku 1935 do zbrojného učilišťa v Plzni. Absolvoval vyšší kurz pre dôstojníkov technickej zbrojnej služby, ktorý ukončil v roku 1936. Bol prevelený do Trenčína a povýšený na poručíka. Ako mimoriadne nadaný bol prevelený späť do Plzne na Zbrojno-technický úrad. Pôsobil pri Škodových závodoch v Mladej Boleslavi a v Plzni. Vykonával dohľad nad výrobou a preberaním automobilového vybavenia pre československú armádu. Vynikol teda už v období I. Československej republiky ako dôstojník – technický špecialista technickej zbrojnej služby československej armády.

Po vzniku Slovenského štátu – neskoršej vojnovej Slovenskej republiky pracoval na Ministerstve národnej obrany. Od 1. apríla 1939 v oddelení autosprávy na Vojenskej správe pri Ministerstve národnej obrany v Bratislave. Bol svedomitým a čestným dôstojníkom. Dostal mnohé pochvaly a vyznamenania (Za obranu Slovenska v marci 1939, Za hrdinstvo a i.). Ako dôstojník technického zásobovania mal na starosti presuny a nákupy technického materiálu pre armádu. K Čechám mal veľmi hlboké vzťahy – pracovné aj osobné. Za manželku si zobral Češku, p. Jiřinu rodenú Schneiderovú z Mladej Boleslavi. Dňa 9. 2. 1941 sa im narodil syn Juraj, ktorý o 19 dní zomrel. Neskôr sa im narodila (v roku 1942) dcéra Nadežda.

Zapojil sa do ilegálneho protifašistického odboja, spolupracoval aj s českou odbojovou skupinou „Obrana národa“ a s viacerými spravodajskými skupinami na Slovensku. Nesúhlasil s účasťou slovenskej armády vo vojne proti ZSSR.

Najdôležitejším a najvýznamnejším obdobím v jeho živote ako dôstojníka je zapojenie sa do prípravy Slovenského národného povstania (materiálna a technická príprava – organizácia presunu technického materiálu a pohonných hmôt do centra povstania, Banskej Bystrice) a jeho účasť v povstaní. Boli to kontakty s Dr. Vavrom Šrobárom, pplk. Gšt. Jánom Stanekom, pplk. Deziderom Kiššom – Kalinom, plk. Pavlom Kunom a plk. Mirkom Veselom, jeho pôsobenie v centre povstania, pôsobenie na pozícii prednostu automobilovej služby Vojenskej obrannej oblasti 1. Po jej reorganizácii bol členom štábu 3. taktickej skupiny 1. československej armády na Slovensku. Pôsobil ako veliteľ automobilovej služby vo Zvolene až do záveru povstania. Po porážke povstania a páde Banskej Bystrice 27. októbra 1944 sa zúčastnil ústupu do hôr, bol zajatý Nemcami, podarilo sa mu ujsť. Chorý a s omrzlinami sa dostal späť domov do Piešťan.

Napokon bol na základe udania 5. decembra 1944 zatknutý v Piešťanoch príslušníkmi Hlinkovej gardy. Po odovzdaní nemeckej bezpečnostnej polícii a neľudských výsluchoch v Trenčíne a v Bratislave bol 31. marca 1945 odtransportovaný a uväznený v koncentračnom tábore v Mauthausene, kde bol začiatkom apríla 1945 popravený (presný dátum nie je známy, úradne bol stanovený na 1. apríla 1945). Po vojne bol vyznamenaný Československým vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a v roku 1947 bol škpt. Vojtech Ábel povýšený do hodnosti podplukovníka in memoriam. V Piešťanoch je po ňom pomenovaná ulica. Balneologické múzeum si túto osobnosť pripomenulo v roku 2011 (25. augusta – 31. októbra 2011) výstavou „Známy – neznámy pplk. Vojtech Ábel / Tragický osud vojaka“ pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. Jeho dcéra pani Naďa Mikolášiková do Balneologického múzea darovala predmety i dôležité dokumenty k jeho životu a pôsobeniu ako dôstojníka československej a slovenskej armády, ktoré sme zaradili do zbierkového fondu a odborného archívu nášho múzea.

Myslím si, že za svoje profesijné kvality, odvahu a statočnosť s akými sa napriek tomu, že mal rodinu, zapojil do povstania si menovanie čestným občanom zaslúži. Napokon obetoval vlastný život a patrí k osobnostiam, ktoré sa v zložitom období druhej svetovej vojny v podmienkach Slovenska postavili za myšlienku slobody a obnovenia Československej republiky. Republiky, ktorá zanikla v dôsledku agresie nemeckej tzv. Tretej ríše a s ktorej zánikom sa pplk. Vojtech Ábel nikdy nezmieril. Udelenie čestného občianstva in memoriam bude dodatočným ocenením statočnosti tohto významného piešťanského rodáka.

(Vladimír Krupa, z materiálu pripraveného Andrejom Bolerázskym a z materiálov uložených v Balneologickom múzeu)

-red-, Zdroj: archív PNky,www. piestany.sk, Balneologické múzeum, PIC Piešťany