Nová riaditeľka cirkevnej školy: Komunita rodín okolo školy bola mojou najsilnejšou motiváciou

Reklama

 

 

Na konci decembra uplynulého roka skončilo funkčné obdobie riaditeľky Cirkevnej spojenej školy Heleny Križanovej. Zriaďovateľ, ktorým je Trnavská arcidiecéza, vyhlásil v septembri výberové konanie na vedúcu pozíciu školy, ktorá aktuálne pozostáva z Cirkevnej základnej školy sv. Márie Goretti a Cirkevnej materskej školy sv. Michala Archanjela. Rada školy vyberala z dvoch kandidátok, ktoré sa prihlásili a zriaďovateľovi odporučila vymenovať za riaditeľku Marianu Horniakovú.

Mariana Horniaková je absolventkou Gymnázia sv. Cyrila a Metoda v Nitre, následne študovala v Bratislave na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského nemecký jazyk a literatúru a psychológiu. Potom na Bohosloveckej fakulte tej istej univerzity náboženskú a etickú výchovu. V roku 2022 absolvovala rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky pre mentálne a viacnásobne postihnutých. Na škole, ktorú dnes vedie, pôsobila kedysi ako učiteľka. Má tiež skúsenosti z práce v Regionálnom centre podpory učiteľov. Pred nástupom do funkcie riaditeľky Cirkevnej spojenej školy v Piešťanoch pracovala ako učiteľka a zástupkyňa riaditeľky na Spojenej škole vo Vrbovom.

Reklama

 

Mariana Horniaková je riaditeľkou školy od 1. januára 2026

Novej riaditeľke sme položili na začiatku jej pôsobenia niekoľko otázok:

Reklama

 

 

Čo vás viedlo k záujmu o tento post? Do výberových konaní na riaditeľov škôl sa príliš veľa ľudí nehrnie.

Máte pravdu, o tieto pozície nebýva veľký záujem a ani ja som sa nerozhodovala ľahko. Najsilnejším motívom pre mňa bola asi komunita rodín okolo školy. Vnímam, že škola dlhodobo vytvára pekné živé spoločenstvo. Ako rodičia štyroch detí to s manželom opakovane zažívame v jednotlivých triednych kolektívoch, a práve táto skúsenosť vo mne posilnila presvedčenie, že má zmysel prevziať za školu aj väčšiu zodpovednosť.

Pre výberové konanie ste museli spracovať koncepciu rozvoja školy. Čo bolo jej hlavným motívom, s akou víziou prichádzate?

Hlavnou víziou mojej koncepcie je vytváranie školy ako bezpečného a dôveryhodného priestoru, kde sa prepája kvalitné vzdelávanie s hodnotovou a charakterovou výchovou. Prinášam misiu školy, v ktorej sa deti neučia len vedomosti, ale aj samostatne uvažovať, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a rešpektovať druhých. Cirkevnú školu chápem ako miesto, kde sa viera prirodzene prejavuje v každodenných vzťahoch, spôsobe komunikácie, spolupráci a vzájomnej úcte. Mojím cieľom je dlhodobo stabilná škola, postavená na dôvere, profesionalite a partnerstve medzi učiteľmi, žiakmi, rodičmi a širšou komunitou.

V predošlom období ste pôsobili vo funkcii zástupkyne v rámci Spojenej školy vo Vrbovom. Dozvedeli sme sa o vás, že máte vrúcny vzťah k deťom so špeciálnymi potrebami, asi sa vám neodchádzalo ľahko…

Spojená škola vo Vrbovom je pre mňa výnimočná škola – nielen svojím zameraním, ale aj ľuďmi, ktorí ju tvoria. Je plná úžasných detí so špeciálnymi potrebami, ku ktorým som si vytvorila silný vzťah i zamestnancov s veľkým srdcom, ktorí svoju prácu robia s nasadením, profesionalitou a láskou. Zároveň má vedenie, ktoré sa úprimne zaujíma o dobro žiakov, podporuje rast zamestnancov a ku každému pristupuje s rešpektom a úctou. Odchod z takéhoto prostredia nebol jednoduchý.

Akú úlohu ste si dali ako prvú, ktorú by ste v rámci novej pozície chceli naplniť?

Najskôr by som chcela dôkladne spoznať prostredie a ľudí, ktorí školu tvoria – deti aj zamestnancov. Hoci školu vnímam z viacerých perspektív, keďže som tu v minulosti pôsobila ako učiteľka, moje tri dcéry sú jej absolventkami a syn je jej súčasným žiakom, považujem za veľmi dôležité navnímať aktuálnu realitu školy s otvorenosťou a pokorou. Chcem sa rozprávať s pedagógmi, pomenovať silné stránky školy, hľadať spoločnú motiváciu a spolu s tímom si postupne stanoviť prienik cieľov, kam a ako sa chceme ako škola posúvať a rozvíjať.

Cirkevná spojená škola Piešťany, budova na Štefánikovej ulici

Pred nejakým časom ste pôsobili v Regionálnom centre podpory učiteľov, ktoré pomáha školám implementovať do svojho fungovania kurikulárnu reformu. O čo v nej vlastne ide a ako ju plánujete realizovať na aktuálnom pôsobisku?

Kurikulárna reforma na Slovensku mení obsah aj spôsob vzdelávania, a to tak, že presúva dôraz od memorovania učiva k rozvoju kompetencií, ako sú kritické myslenie, spolupráca, riešenie problémov, schopnosť učiť sa a podobne. Školám dáva väčšiu slobodu pri tvorbe vlastného školského vzdelávacieho programu, zároveň kladie väčší dôraz na kvalitu vyučovania a podporu učiteľov, napríklad formou mentoringu a supervízie. Jej cieľom je, aby škola učila deti mysleniu, zodpovednosti a praktickému využívaniu poznatkov. Často možno počuť o vzdelávaní pre 21. storočie, pre dobu, ktorá sa veľmi rýchlo mení. Na našej škole by som chcela kurikulárnu reformu zavádzať postupne, tak, aby sa každý učiteľ cítil podporený, nie preťažený. Chcela by som, aby si učitelia medzi sebou vymieňali skúsenosti a tipy, čo im v triedach funguje, a tiež mali možnosť pozrieť sa aj do iných škôl a inšpirovať sa.

Cirkevné školy stavajú svoju identitu okrem vzdelávacích procesov aj na duchovnom rozmere. Ako by ste ho definovali?

Duchovný rozmer školy je zakorenený v katolíckej Cirkvi a jej živote. Navonok sa prejavuje sviatostným životom – slávením svätých omší v školskej kaplnke i v kostole, možnosťou pravidelne pristupovať k sviatosti zmierenia a spoločnou modlitbou pred a po vyučovaní. Nemá však zostať len pri vonkajších prejavoch, ale má sa prirodzene premietať do každodenného fungovania školy, do spôsobu komunikácie, vzájomnej úcty, ochoty pomáhať a budovania dobrých vzťahov.

Ste členkou spoločenstva Koinonia Ján Krstiteľ, ktoré má svoju spiritualitu, pričom je veľmi živé a realizuje rozmanité aktivity pre členov, ale i kohokoľvek, kto má záujem sa ich zúčastniť. Našli ste i tu inšpiráciu pre nové pôsobisko?

Koinonia Ján Krstiteľ je medzinárodné spoločenstvo zamerané na novú evanjelizáciu, teda na ohlasovanie evanjelia živým, zrozumiteľným a súčasným spôsobom. Na Slovensku je zriaďovateľom základnej školy s materskou školou v Partizánskom, ktorá je pre mňa veľmi cenný zdroj podnetov. Inšpiruje ma najmä v hľadaní inovatívnych foriem vyučovania a vo výchove k pevným ľudským vlastnostiam – cnostiam, aby sa mladí ľudia dokázali zodpovedne, samostatne a so zvnútornenými hodnotami postaviť k životu v dospelosti.

Jednou z aktivít koinonie je letný Christiland, ktorý navštívilo aj mnoho detí z Piešťan

Súčasná doba je náročná pre duševné zdravie dospelých, ale i detí. Ako im škola môže byť oporou?

Škola môže byť pre duševné zdravie detí veľmi dôležitou oporou, keďže v nej trávia veľkú časť svojho dňa. Ak tu dieťa nájde aspoň jednu bezpečnú vzťahovú osobu – učiteľa, asistenta, ale pokojne aj nepedagogického zamestnanca – niekoho, kto ho prijíma, zaujíma sa oň a dáva mu pocit, že je dôležité, môže to mať zásadný význam. Pre deti, ktoré doma nemajú stabilné či podporné prostredie, môže takýto vzťah doslova pomôcť uniesť ťažkosti, ktoré prežívajú. Pravidelný, bezpečný vzťah s dospelým môže pre dieťa predstavovať „záchrannú sieť“, ktorá ho chráni pred osamelosťou a rizikovým správaním, na čo poukazoval už humanistický psychológ Carl Rogers.

Na niektorých školách, kde sú živé komunity, sa nevenujú len deťom, ale buduje sa tiež zázemie pre rodičov. Ste podporovateľkou tejto myšlienky?

Podľa toho, ako vnímam komunitu rodín okolo našej školy, túto myšlienku určite podporujem. Ak by o takéto zázemie bol záujem, viem si predstaviť vytvorenie priestoru pre rodičov – či už vo forme rodičovskej akadémie, podpornej skupiny alebo iného neformálneho stretávania. Dôležité by bolo, aby obsah vychádzal z potrieb samotných rodičov – či by išlo skôr o vzdelávanie, zdieľanie skúseností alebo diskusie s odborníkmi.

Škola momentálne sídli na troch adresách vo viacerých budovách, ktoré síce v minulosti prešli väčšími či menšími rekonštrukciami, ale stále si vyžadujú značnú dávku pozornosti. Aký máte plán v tejto oblasti?

Najskôr bude potrebné zrevidovať a zhodnotiť aktuálny stav, pričom ďakujem predošlým vedeniam za všetko, čo pre školu urobili i po hmotnej stránke. Následne po diskusii so zamestnancami, rodičmi a zriaďovateľom, by som rada stanovila reálny plán ďalšieho materiálneho rozvoja školy. Aktuálne sa javí, že by bolo vhodné zvýšiť počet tried na dve v ročníku, čo by si vyžiadalo investície do navýšenia počtu učební. Jednou z prvých úloh v tejto oblasti bude tiež riešenie fasády historickej budovy na Štefánikovej ulici, kde máme problém s padajúcou omietkou. V tomto kontexte navrhujem do Frazeologického slovníka slovenského jazyka zaviesť ako synonymum porekadla “roboty ako na kostole” nové slovné spojenie “roboty ako na škole”. (smiech)

-red- Foto: -th-, -kjk-

Reklama