Úvod Blogy Blog Lucie Drábikovej: Odpustime, pomáha to

Blog Lucie Drábikovej: Odpustime, pomáha to

REKLAMA
Mlyny

Je čas spomienok na zomrelých, čas, kedy si uvedomujeme vlastnú pominuteľnosť a krátkosť života. Sú veci, ktoré nezmeníme, ktoré sa nám stali a nedajú sa už zmeniť. Tí, čo nám ublížili, možno už zomreli alebo ešte žijú, isté je, že stále máme možnosť im odpustiť. Škoda si kaziť život trpkosťou a pripomínaním starých krívd. Škoda ostávať v roli obete, ak môžeme byť slobodní. Pretože odpustenie pomáha, kým zatrpknutosť otravuje a ničí radosť zo života, spája nás stále s ľuďmi, ktorí nám ublížili. Odpustenie pomáha tým druhým, ale najmä nám samým. Prináša nám slobodu. Napríklad aj pozrieť sa do očí alebo podať ruku na cintoríne tomu, s kým sa už roky nerozprávam. Rozhodnúť sa odpustiť nie je jednoduché. Ešte ťažšie je vytrvať v odpúšťaní, pretože mnohé krivdy sa nám v spomienkach často vracajú.

Dušičky cintorín (9)

Domoss jesen 2019

K odpusteniu nás môže motivovať viera, láska alebo aj fakty, ktoré hovoria o jeho prínose pre naše zdravie. Odpustenie nie je len náboženskou témou, psychológia a sociálne vedy sa ním intenzívnejšie zaoberajú posledných 35 rokov. Výskumy preukázali vzťah neodpustenia a bolestí hlavy, chrbta, krčnej chrbtice, žalúdočných problémov, depresie, nedostatku energie, úzkosť, popudlivosť, vnútorné napätie, preťaženosť, nespavosť, nepokoj a neopodstatnené obavy, smútok. Naopak, je dokázané, že odpustenie môže zlepšiť náš celkový zdravotný stav i činnosť nášho imunitného systému, má vplyv na kardiovaskulárny systém (krvný tlak), kožné ochorenia, poruchy trávenia, onkologické ochorenia. Okrem toho odpustenie prináša pocity pokoja, šťastia, oddychu od hľadania vinníkov a trestu, likviduje hnev a nenávisť. Uvádza nás do plnšieho prežívania života. Stáva sa cestou k zodpovednosti a slobode, človek už nie je natoľko ovplyvnený svojou minulosťou, prežitými krivdami.

Dôležité je odpustiť aj sebe. Pocity viny podobne ako zatrpknutosť dokážu človeka úplne ochromiť. Odpustiť sebe napomáha sebaprijatiu, má vplyv na duševné zdravie. Človek musí prijať vlastnú zodpovednosť, odhodiť výhovorky a nájsť odvahu pozrieť sa do tváre vlastným zlyhaniam. Martin H. Padovani tvrdí, že „odpustiť sebe je podstatnou časťou zdravej sebalásky. Ak nedokážeme odpúšťať a zmierovať sa s druhými, zrejme máme problém odpustiť sami sebe.“ 

Pár faktov o odpustení:

  • Odpustiť môžeme aj tomu, kto si to nezaslúži, neľutuje. Odpúšťame vo svojom vnútri, v hĺbke srdca, aby sme našli vnútorný pokoj slobodu a mohli kráčať ďalej
  • Odpustiť možno aj mŕtvemu človeku.
  • Odpustiť môžeme bez toho, aby sme sa museli s tým človekom zmieriť, nemusí o tom ani vedieť, nemusíme mu to hovoriť. Toto je dôležité vedieť najmä vo vzťahu k ľuďom, ktorí nám veľmi ublížili a hrozí riziko ďalšieho ublíženia.
  • Odpustenie nemusí (hoci môže) priniesť obnovu vzťahu, nemusíme byť znovu priateľmi
  • Odpustenie nemusí znamenať obnovu dôvery voči tomu človeku.
  • Odpustiť neznamená niekoho ospravedlňovať, neznamená prehliadať alebo tolerovať zlo. A ak odpustím, neznamená to, že som lepšia ako ten druhý, a teda nemôžem sa nad neho vyvyšovať.
  • Ak raz odpustíme, už by sme to nemali pripomínať.
  • Odpúšťať môžeme a máme aj sebe.

Odpustenie je vedomým rozhodnutím, pozitívnou vnútornú zmenu našich postojov, myslenia a správania voči človeku, ktorý nám ublížil. Na odpustenie je nevyhnutné rozhodnutie, čiže vôľa. Ak nechcem odpustiť, neodpúšťam.

Prítomnosť negatívnych pocitov neznamená, že sme neodpustili. Môžu sa objavovať po dlhý čas v závislosti od vzťahu s človekom, ktorý nám ublížil, a od závažnosti danej krivdy. Odpustenie môže byť dlhodobým procesom, niekedy sa nám opakovane vracajú bolestivé spomienky a znovu sme postavení pred rozhodovanie či odpustíme.

Skutočné odpustenie si vyžaduje rozumové i emocionálne prežitie a spracovanie krivdy, ktorá sa nám stala. V skutočnosti nedokážeme zabudnúť. Môžeme sa pokúsiť boľavú spomienku potlačiť, vytesniť, utiecť od nej, od ľudí alebo miest, ktoré nám ju pripomínajú. To nám však neprinesie úľavu a slobodu. Kdesi vnútri ostávame priviazaní k týmto ľudom a udalostiam a zranenia zo vzťahov si nesieme ďalej.

Slovný koreň pustiť, z ktorého je slovo odpustenie, sa vyskytuje vo viacerých jazykoch, veľmi výstižne poukazuje na podstatu odpustenia. Odpustenie prináša slobodu, je to pustenie toho druhého, o-pustenie minulosti, krok k slobode, nový začiatok. Človek je zrelý a pripravený na odpustenie, keď si uvedomí, že bol zranený, túži sa s tým vysporiadať a je ochotný odpustiť. Prijať odpustenie zasa dokážeme vtedy, keď sme si vedomí svojho previnenia a ľutujeme ho, prípadne dokážeme túto ľútosť vyjadriť a poprosiť o dopustenie.

Odpustenie je cestou milosrdenstva, nie spravodlivosti. Ide o nezaslúžený dar človeku, ktorý nám ublížil. On si to nemusí zaslúžiť. Možno mu je ľahostajné, čo sa deje s nami, možno si nie je vedomý toho, ako nám ublížil. Napriek tomu mu môžeme v hĺbke svojho srdca odpustiť. Nemusí to znamenať, že potom budeme najlepšími priateľmi. Nemusíme to tomu druhému ani hovoriť, niekedy by nás mohol znovu zraniť, odmietnuť alebo vysmiať.

Ľudia nás zraňujú niekedy ani nie preto, že by chceli, ale jednoducho sa nevedia ovládnuť, svojimi chybami, dôsledkami vlastných problémov, môžu nám ublížiť dokonca aj svojimi dobrými úmyslami. To sú veci, za ktoré tí ľudia nenesú úplnú zodpovednosť, ale zranenie nám spôsobili. Preto je dobré a potrebné odpúšťať i v takých prípadoch, keď ublíženie nebolo úmyselné ani vedomé.

Je dobré si uvedomiť, že každý z nás potrebuje niekomu odpustiť a každý potrebujeme, aby nám bolo odpustené. Rozhodnutie odpustiť je prejavom odvahy, sily, zrelosti, je cestou k vnútornému pokoju a duševnému zdraviu.

Niekoľko inšpiratívnych kníh pre tých, ktorí chcú vedieť viac o odpustení:

1. Ange, D.: Odpuštění, pramen uzdravení, Paulínky, Praha, 2005

2. Augustyn, J.: Bolesť krivdy, radosť odpustenia, Dobrá kniha, Trnava, 2005

3.    Benner, D.G.: Hojenie emocionálnych poranení, Nádej, Nitra, 1992

4.    Boudetová, P: Odpustenie, Dobrá kniha, Trnava, 2006

5.    Cencini, A.: Život v usmíření, Paulínky, Praha, 2008

6.    Křivohlavý, J.: Jak přežít vztek, zlost a agresi, Grada, Praha, 2004

7.    Křivohlavý, J.: O odpuštění, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří, 2004

8.    Křivohlavý, J.: Pozitivní psychologie, Portál, Praha, 2004

9.    Lachmanová, K.: Vězení s klíčem uvnitř, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří, 1996

10.    Padovani, M.H.SVD: Hojenie zranených emócií, Zdolávanie ťažkých životných rán; Spoločnosť Božieho Slova (SVD), Nitra, 2000

11.    Smedes, L.B.: Odpusť a zapomeň, Návrat domů, Praha, 2004

12.    Tutu, D.: Niet budúcnosti bez odpustenia, Serafín, Bratislava, 2005

13.    Vella, E.: Uzdravenie a oslobodenie v Kristovi, JAS Zvolen, 2002

Lucia Drábiková Ilustr. foto: mp, th

REKLAMA