Úvod Kultúra Válkove verše zaspieva Mikulčík – už tento utorok

Válkove verše zaspieva Mikulčík – už tento utorok

0
ZDIELAŤ
REKLAMA
Mestska zahrada

Na Novoročný poetický večer s názvom Dáma v rýchliku, kde predstaví vokalista skupiny Fragile Kamil Mikulčík poéziu Miroslava Válka, zhudobnenú organistom Stanislavom Šurinom, pozýva piešťanský Dom umenia. Podujatie sa uskutoční v malej sále v utorok 27. januára o 19,00 h v deň 23. výročia Válkovej smrti. 

unnamed (1)

REKLAMA
ON Semi 1
ON Semi3
ON Semi 2

Organizátori sľubujú, že originálne spojenie poézie, hudby a interpretačného umenia prinesie návštevníkom nevšedný zážitok. Stanislav Šurin sa pri zhudobňovaní básní Miroslava Válka vyjadril, že  „každá z básní síce mala odlišnú atmosféru, ale na druhej strane aj spoločnú typickú válkovskú nostalgiu a smútok.“ Zároveň ho však tieto mimoriadne silné verše presvedčili, že je to poézia génia, ktorý píše o tom, čo sám prežil. 

Tieto slová hudobníka Stanislava Šurina už dávnejšie potvrdili aj literárni vedci pri charakteristike Válkovej poézie, ktorá je jednoduchá, no napriek tomu hravá a myšlienkovo koncentrovaná. O hudobný sprievod sa postarajú dvaja známi džezovo- Klaudius Kováč – klavír a  Stanislav Palúch na gitare.

Miroslav Válek  (1927-1991) patril k výnimočne talentovaným a plodným slovenským autorom. Svoje prvotiny publikoval už ako 15-ročný.  Vydal desať básnických zbierok, sedem diel pre deti a mládež. Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka uplatňuje  určitú nadväznosť. Piata básnická skladba Slovo, z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju: „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. Po roku 1969 sa ako politik hlásil k praxi tzv. normalizácie, pôsobil ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky  a poslanec. Z politiky dobrovoľne odišiel ešte pred novembrom 1989.

Jeho básne zhudobnili aj Miroslav Žbirka – „Jesenná láska“, Marián Varga – „Smutná ranná električka“, Pavol Hammel – „Po písmenku“ a kapela Mloci – „Záhradka“ (báseň Kaplnka).

Miroslava Válka vám ale predstavíme aj trochu inak – krátkou, vtipnou a jednoduchou rečou podanou prózou, ktorá dokazuje, že ani génius nemusí používať vždy iba „silné verše.“

Bola letná rozprávka

V sobotu popoludní, keď je tridsať stupňov Celsia, prichádzajú na mňa driemoty. Roky sú roky, nič sa nedá robiť. A predsa si niekedy myslím – či sa mi tá mladosť nevráti? Zlaté oči, čo to uvidia, ja viem. Ale keď je tak horúco, všade ticho a pokoj, noviny nikto nekupuje, má aj stará ženská čas na bláznivé myšlienky. Viečka mi oťažievajú a tak sa mi zdá, že to všetko vlastne nie je ani tak ďaleko. Keď sa to tak vezme a nejaká tá vráska sa odráta, je to presne moja tvár, čo sa díva na vás z obrázku. Uznajte, milí moji, pre také dievča je život krajší ako sen a leto – leto to je proste rozprávka.

V sobotu poobede človek všetkým praštil a šlo sa na kupko. Chlapcov tam bolo ako maku a každý mal oči na stopkách. Ale ja som tak ľahko nezmäkla, na mňa žiadne fóry neplatia, a kým som nezbadala toho svojho, bola som celá ľadová. Ani potom som sa nerozbrečala, to je jasan, na také veci treba taktiku. Prejsť tri−štyri razy celkom nevšímavo okolo a dívať sa pekne zvrchu, to je tá správna metóda.

No, čo vám budem rozprávať, bola z toho láska ako hrom, a keď ma pohladkal po tvári, podlamovali sa mi kolená. Tak som bola šťastná celých štrnásť dní, až sa do toho zaplietla Yvona. Tá zmija bola moja najlepšia priateľka, kto by si to bol myslel, že sa jej tak zapáči to hladkanie. Keď som ich tam zazrela, bolo mi to celkom ľahostajné, prisahám. Takých hlupákov môžem mať na každý prst desať, pomyslela som si a šla som do kina.

Také to bolo leto. Také už nikto nezažije. Vzduch bol samá iskra, vrela krv, keď pršalo, ako keby padali zrelé klasy obilia alebo milióny celkom malých hviezd, také to bolo leto ako v rozprávke. Prirodzene ma čakal na zastávke, bolo vidno, ako za bieleho dňa. Mesiac musel byť v úplnku, ale mala som tak málo času, aby som si ho mohla prezerať. Skončilo sa to, ako to už býva, ale nič si o mne nemyslite. Keby to bolo viacej ako bozk, hanbila by som sa vám pozrieť do očí. Ale teraz, keď sa tak dívam, je to celkom obyčajný dážď, trocha už vonia jeseňou.

Moji milí, je koniec sneniu, musím niečo robiť, lebo mi zmoknú noviny.

(red/DU/ Zdroj: wikipedia, http://www.fphil.uniba.sk/uploads/media/Valek_Basnicke_dielo.pdf)

REKLAMA

BEZ KOMENTÁROV

NAPÍSAŤ KOMENTÁR