P. Bratranec: Kmíni sa nabalili a chudák zostal chudákom

Reklama

 

 

 

Výber z tvorby. Netradičný názov výstavy, keďže autor žije a zatiaľ sa s ním nelúčime. Každý máme doma svojho bratranca, no iba Pali od 15. novembra do 15. decembra vystavuje svoje unikátne diela v podniku BLUE*S.

[singlepic id=7298 w=320 h=240 float=left]Bytostne sa ho dotýkajú, snaží sa v nich zachytiť svoje prežitky a zodpovedať mnohokrát i na chúlostivé otázky. Diela Paliho Bratranca sú veľmi osobné. Výstava nie je tematická, ale ideovo a žánrovo pestrá. Ide o ľahký prierez doterajšou autorovou tvorbou. Po škole vykonával dva roky aktivačnú činnosť v Slobode zvierat. Dodnes má v ateliéri odložené mechy s vyčesanou srsťou zo psov dúfajúc, že sa mu možno ešte zídu. Za svoj najväčší úspech považuje každé dielo, ktoré vytvorí a je s ním spokojný. „Raz prišiel záujemca, ktorý chcel kúpiť obraz so psom. Bol to Diky, neodškriepiteľná súčasť môjho života. Takýto obraz sa nedá nijakým spôsobom, možno cenou, vyjadriť,“ vraví autor. „Hovorí sa, že dnes je na predaj všetko. Neviem si však predstaviť cenu, za ktorú by chcel niekto kúpiť epizódy s názvom Diky. Som rád, ak sa moje diela stanú súčasťou života iných, keď sa mi podarí nejakým spôsobom vstúpiť do ich súkromia. Je to pre mňa výzva.“ Netlačí na pílu, no jeho diela vyvolávajú naozaj rozličné reakcie. Prekvapí, pobaví, pohorší i poteší. „Súčasné umenie sa stalo komplikovanejšie na rozlúsknutie a mám pocit, že toto ľudí veľakrát otravuje, nemajú čas či nerozumejú skrytému posolstvu autora. Ale predsa, kto chce, umeniu rozumie. Medzi súčasným umením a diváckou odozvou je priepastný rozdiel. Práve ten, kto umeniu nerozumie sa môže dozvedieť na výstave viac, a potom dokáže rozlúštiť i hlbšie a komplikovanejšie veci,“ hovorí Pali. Cieľom nie je žiadna prvoplánová provokácia, ale dlhá príprava, čo opisuje pri diele s názvom Zlaté slovenské…: „Myslím, že ľudia si názov domyslia. Niektorých fascinuje výrobný postup, ale [singlepic id=7309 w=320 h=240 float=right]v podstate nejde o nič neobvyklé. Robilo sa to už v dadaizme, nie som originálny, ale či tam už niekto predo mnou pridal štátny znak, neviem. Vyjadrujem skepsu, ktorá nastala po období nežnej revolúcie. Veľa ideálov sa ani po dvadsiatich rokoch nesplnilo. „Kmíni sa nabalili” a chudák zostal chudákom. Kde zostáva spravodlivosť?“ V rámci workshopov vystavoval v Poľsku, vo Florencii, no i napriek tomu si osvojil prívlastok regionálny. Venuje sa otvoreným témam, ktoré sa dajú ďalej rozvíjať a dá sa s nimi stále pracovať. Ťažko prijíma kritiku, no sám ňou veruže nešetrí: „Po negatívnych hodnoteniach prechádza človek rôznymi stupňami hnevu, hovorím si, čo on do toho „kecá“, nech sa naučí maľovať, on maľovať nevie, iba mudruje, keby som nič nevytvoril o čom by písal? Samozrejme, po vychladnutí vášní prichádza zamyslenie či skutočne nemal pravdu. Nikdy nie je kritika len o tom, aby uškodila. Kým som ju neprijímal, brzdil som sa,“ dodal Pali Bratranec.

Reklama

 

Autor: Tatiana Michalková   Foto: Tomáš Hudcovič – hugophoto agency

[nggallery id=299]

Reklama