Názvy ulíc v Piešťanoch podľa hradov: Súľov

Reklama

 

 

 

Poznáte názvy, alebo mená ulíc na pomerne novom sídlisku v Piešťanoch? Ide o sídlisko za Bodonou na severe mesta. Všetky nesú mená podľa hradov na Považí. Je ich už trinásť a stále ešte pribúdajú. Likavská, Starohradská, Strečnianska, Budatínska, Lietavská, Hričovská, Súľovská, Považská, Lednická, Košecká, Trenčianska, Beckovská, Čachtická, Tematínska . Predstavíme vám ich v poradí, v akom sú hrady na Považí od Liptova po Piešťany, samozrejme, aj spolu so samotnými hradmi.

Medňanský sa plavil na plti od Hričova, okolo Bytčianskeho zámku a obce Predmier, ktoré však neobišiel v komentári, až pribili plť aby sa pokochali Súľovskými skalami: …No bezprostredne popri kasárni hadí sa cesta…do horskej úžľabiny, ktorá sa končí prekvapujúcim a jedinečným údolím Súľova s potokom, bezpečným ukazovateľom cesty. Túto dolinu, nesporne jednu z najzaujímavejších dolín Uhorska, mal by vidieť každý, kto má zmysel pre krásy božej prírody. Ďalej skoro na 2 stranách podáva umelecký obraz krajiny takým spôsobom, že dnešný čitateľ, ktorý je zvyknutý vnímať veci obrazom*, by si len ťažko vedel z jeho poetickej a obdivne písanej reči spomínané krásy predstaviť.

Reklama

 

V tejto dvojstrane textov sa dopracuje aj ku samotnému hradu Súľov. Uprostred tejto nádhery Roháča, najvyššieho v okolí, osadil sa človek chcejúc sa zabezpečiť pred vraždiacimi pazúrmi najkrvilačnejšieho dravca ktorý sa bezočivo menuje obrazom božím. Tri hroty skalného brala trojuholníkového tvaru vypínajú sa vysoko nad všetkými ostatnými bratmi. Tieto hroty pospájané múrmi slúžili hradu za nárožné piliere a pevné opory.**Toľko Medňanský.

Historické zdroje uvádzajú, že hrad vznikol v prvej polovici 15. storočia. V roku 1470 sa dokončila prvá prestavba a kráľ Matej Korvín dovoľuje aby sa z hrádku nazývaného Roháč stal hrad Súľov. V roku 1550 bol zničený požiarom, dočkal sa však opravy v pôvodnom rozsahu, pretože terén nedovoľoval hrad rozširovať a budovať prístavby. Neskoršie opravy a úpravy sa uskutočnili za Kataríny Bošániovej, avšak v roku 1703 vyjadruje Žigmund Sirmiensis-Súľovský rozhorčenie nad stavom budov hradu. Ešte v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ako tak plnil funkciu.

Reklama

 

 

 

 

*Medňanský sa tadiaľ plavil niekoľko krát, naposledy pár rokov po historicky najväčšej povodni v roku 1813, kedy okrem kreslených alebo tlačených obrazov či obrázkov, nebola bežnou fotografia, film, tobôž televízia.

** s kamarátmi Jánom a Dušanom sme v Súľovských skalách boli najmenej 3x, vždy z inej strany, ale na hrad sme sa vybrali z obce Súľov, kam sme prišli cez Manínske Tiesňavy.

Súľov je asi jediným hradom (okrem Košeckého), na ktorom sme za tri roky nevideli stavebnú činnosť. Niet sa čo diviť, jeho zlá dostupnosť a malá plocha hradu nedávajú veľké možnosti.

Pár rokov po tragickej smrti úderom blesku ženy s dieťaťom, a privolanie pomoci 5-ročným synom pre otca v bezvedomí, je tam osadená tabuľka k tejto udalosti.

Posledná prekážka, cez ktorú sa treba prepchať na vrch Súľovského hradu, k vyhliadke.

Na vrchole bolo živo, najmä deti mali zážitok.

Kamarát práve vychádza na vrchol hradu.

Na tragédiu, ktorá sa stala v nedeľu 13. júla 2008 na Súľovskom hrade, Kysučania tak skoro nezabudnú. Mladú ženu z Kysuckého Lieskovca s dvojročným synčekom zasiahol smrtiaci blesk. Rodina sa v tú nešťastnú nedeľu vybrala na výlet. Vtedy len päťročný Matej sa stal hrdinom pre svoju obrovskú odvahu. Po tom, ako blesk zasiahol mamu, brata a otca, nestratil duchaprítomnosť. Sám sa v daždi vybral v skalnatom teréne po rebríkoch hľadať pomoc. Záchranárov priviedol až na miesto tragédie. Od ministra vnútra Matej obdržal záchranársky kríž za rok 2008 a v októbri r. 2008 sa mu dostalo veľkej cti. Podať si ruku s britskou kráľovnou Alžbetou II. sa hocikomu nepodarí. Maťko s ňou dokonca večeral. Pri predstavovaní hostí opísal v krátkosti prezident Ivan Gašparovič britskej kráľovnej tragický príbeh.

Čítajte viac: https://mykysuce.sme.sk/c/6887584/od-tragedie-v-sulovskych-skalach-preslo-uz-pat-rokov.html

Súľovská ulica v Piešťanoch

Táto ulica pôvodne mala byť prepojením Tematínskej ulice s ulicou Pod Párovcami. Jej rozdelenie nastalo zaslepením konca terajšej Budatínskej a rozdelením Hričovskej. Tak vznikla lomená Súľovská ulica. Na fotografii je pohľad na ňu z konca Hričovskej ulice.

Pohľad z konca, resp. zlomu Súľovskej ulice so zámkovou dlažbou. Na konci vidno mierny zlom, za ktorým pokračuje Hričovská ulica s klasickým cestným povrchom.

Texty a zostava: Alex Urminský, 5.6.2020

Poznámky: Inšpirované knihou A. Medňanského „Malebná cesta dolu Váhom“

Fotografie: A. Urminský, D. Mlynárik, J. Urda, použité aj z ich výletov na Slovenské hrady. Pohľadnice zo zbierky autora.