Expozícia prírodných vied ponúka jedinečné exponáty

Reklama

 

 

 

Balneologické múzeum nesie od minulého roku čestný názov po Imrichovi Winterovi, iniciátorovi založenia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti, o ktorý sa zaslúžil spolu s blízkym spolupracovníkom a správcom kúpeľov Václavom Vlkom. Hlavným cieľom v začiatkoch bolo priblížiť históriu a kultúru kúpeľov, ich najbližšieho okolia, ale aj osobitosti prírody regiónu. Muzeálne predmety, ktoré prezentovali ľudovú kultúru, archeologické nálezy a artefakty dokumentujúce dejiny kúpeľov sa podarilo vystaviť už 21. júna 1928 v priestoroch Kúpeľnej dvorany. Múzeum odvtedy navštívili desiatky tisíc návštevníkov, ktorí si mohli prezrieť mimoriadne cenné zbierky. Postupne budeme predstavovať jednotivé zbierky, v článku sa dozviete čo všetko ponúka Expozícia prírodných vied,.

V geologickej časti expozície sú spracované najvýznamnejšie lokality skamenelín zo širšieho okolia mesta Piešťany. Paleontologické lokality sú reprezentované Chtelnicou, kde sa nachádza významné nálezisko druhohornej spodnojurskej fauny. Opísaných tu bolo množstvo druhov amonitov, ulitníkov, lastúrnikov, ramenonožcov, dierkavcov, skamenené drevo ihličnatých stromov, schránky červov, žraločích zubov a koraly. Objemom nálezov sa toto nálezisko radí medzi najbohatšie spodnoliasové v Karpatoch, a tým aj v celej strednej Európe.

Reklama

 

Ďalšou dôležitou lokalitou je Prašník. Pri západnom okraji obce sú odkryté vrstvy senónskych piesčitých vápencov. Pri ich výskume v roku 2013 bola objavená bohatá fosílna fauna ulitníkov, lastúrnikov a aj stavovcov. Zaujímavosťou je prítomnosť druhohornej flóry, ktorej nálezy sú vzácne v rámci celého územia Slovenskej republiky.

Ďalší zaujímavý geomorfologický celok je Rádiový vrch známejší pod názvom Červená veža. Vrch pútal na seba pozornosť obyvateľstva už od dávnych čias, najmä vďaka pestrému sfarbeniu geologických vrstiev a dominantnej polohe. Tieto pestro sfarbené vrstvy (Banka vrstvy) obsahujú bohatú fosílnu flóru z obdobia neogénu. Významná je aj kolekcia pleistocénnych cicavcov.

Reklama

 

 

 

 

Najvýznamnejším exponátom je lebka mamuta nájdená v tehelni v Borovciach. Vystavené kostrové pozostatky zahŕňajú ukážky zubov a kostí mamutov, fragment lebky nosorožca srstnatého, parohy jeleňa a soba, stoličku deinotéria nájdené v okolí Piešťan.

Súčasťou prírodovednej expozície je aj botanická časť, v ktorej majú návštevníci možnosť oboznámiť sa s osobnosťou významného botanika profesora Karla Domina. Je doplnená o vybrané druhy vyšších húb a vyšších rastlín z okolia Piešťan. V zoologickej časti si môžu prezrieť biologické preparáty lastúrnikov, vodných a suchozemských ulitníkov, denných a nočných motýľov, vážok a chrobákov.

Najväčším exponátom paleontologickej expozície je lebka mamuta nájdená v tehelni v Borovciach. Najrozsiahlejšia je kolekcia fosílií z lokality Prašník, ktorá obsahuje viac ako 10 000 vzoriek. Najväčší zub na svete druhu Deinotherium proavum, bol nájdený pri stavbe hydrocentrály v Maduniciach. Najväčším exponátom zoologickej expozície je preparát sumca veľkého.

-red/Zdroj a foto: Balneologické múzeum Imricha Wintera-