MADE IN USA

Reklama

 

 

 

Noci bývajú zvláštne. Niektoré sú bezsenné, niektoré dlhé vďaka nočným výjazdom, niektoré krátke vďaka hluku z ulice, niektoré presexované, ale to je asi len fáma, ale niektoré sú plné očakávania.

[singlepic id=24288 w=450 h=400 float=right]Pamätám si noc plnú očakávania pred 12 rokmi, kedy som ako žiak základnej školy netrpezlivo čakal príchod konca sveta. Vravelo sa, že nové milénium a jeho začiatok bude práve tým, čo privedie našu točiacu sa guľôčku ku skaze. Veril som tomu až do rána. Až dokým posledné miesto na glóbuse neohlásilo Šťastný nový rok.

Reklama

 

Koniec sveta sa nekonal a ja som aj trochu zosmutnel. Mal som už všetko nachystané v batohu pre prípad veľkej katastrofy. Zubnú kefku, 170 korún, vodítko na psa, hajzel papier a bicyklové dynamo. Čo už 13-ročný chalan viac potrebuje?

Včerajšia noc bola tiež plná očakávania. Niekoľko miliónov Američanov volilo prezidenta a celý svet a hádam aj tá najväčšia diera niekde na kopanicách čakala na výsledky. Priznám sa, mňa to až tak nebralo. Viac ako výsledok ma bavia predvolebné kampane. Toľko profesionality v každom geste kandidátov, toľko mimických zvratov, toľko veľkých slov, poloprávd a kartónových nápisov nikde len tak nevidíte.

Reklama

 

 

 

 

Môžete to vidieť len v USA. Skákajúci voliči stojaci za kandidátom a ich nenormálne biele zuby nám ukazujú, že práve ich favorit je ten pravý. Pri súhlasných gestách si idú krky vyvaliť len aby čo najvýraznejšie ukázali znak súhlasu. Potlesky načasované presne na sekundu, zvážnenie vždy, keď sa hovorí o niečom dôležitom, smiech keď kandidát vypustí odľachčené  slová, proste všetko funguje ako dokonalý mechanický stroj.

REKLAMA

Miestami sa smejem, nakoľko vidím istú paralelu s ukážkami z pohrebu jedného severokórejského vodcu a neuveriteľne nacvičený plač miestnych chudučkých. Podobné to možno je, ale na Amíkov nikto nemá. Oni majú detaily premakané. Kandidáti boli odlišní, ale gestá sú rovnané. Ukazovák smerujúci do hľadiska, dlaň položená na srdci, keď sa spomína rodina a štáty, päsť zovretá, keď sa hovorí o nepriateľovi. Úprimný pohľad, keď sa hovorí o nezamestnanosti.

V dnešné ráno som zhliadol aj prejav víťaza volieb. Trval tak dlho, že mi aj škvarelina vychladla. Nakoniec vyhral Obama a pravdu povediac ani sa nečudujem. Je chudobnejší od Mitta a to je sympatickejšie. Dokonca aj maskot v podobe osla je pre ľudí prijateľnejší ako pomalý a neohrabaný slon. Je tmavší a to je tiež výhoda, nakoľko babám sa vždy páčili viac prihorení. Takže víťaz je jasný tak načo preteky. Mrzí ma ale, že je už po paráde. Po prvé preto, že som zase starší o 5 rokov a po druhé preto, že show odíde z obrazoviek.

Jedine, že by sme to vyskúšali aj my a to hneď na komunálkach u nás v Piešťanoch. Pripravíme kartóny, vybielime zuby, načasujeme potlesky a uvidíme.

PS : God bless these Piešťany.

Autor: Dodo Pullmann