Čoraz viac negatívnych správ o nepriaznivej ekonomickej situácii spoločnosti Letisko Piešťany ma núti klásť si otázku, aký osud postihne túto našu niekdajšiu pýchu. Každoročná prehlbujúca sa strata ju môže doviesť až do likvidácie.
Históriu pritom začalo písať už po I. svetovej vojne a počas svojej zlatej éry zažívalo množstvo významných chvíľ. Od pravidelných spojení s európskymi metropolami, cez sídlo posádky, kasární, až po rôzne medzinárodné letecké a motoristické podujatia. Pamätám sa, keď som ešte ako malý obyvateľ starých Piešťan vždy s úžasom sledoval čulý letecký život nad našim mestom.
V súčasnosti už nič z tohto nie je pravda. Najväčší život zažíva iba počas letných mesiacov, keď sa areál namiesto pasažierov a letiskového personálu zaplní návštevníkmi hudobných festivalov, ktoré sú Piešťancami súčasne milované, ale aj nenávidené. Je možné, že letisku s takou históriou hrozí zánik?
Súčasní akcionári Trnavský samosprávny kraj (56, 37%), štát (22, 14 %) a mesto Piešťany (21, 49%) hľadajú investora, ktorý by vrátil život do kedysi tak významného dopravného uzla. Na druhej strane je viac než nepochopiteľné, že napriek investíciám v rokoch 2007 a 2008, ale hlavne svojej ideálnej polohe, bezprostrednom napojení na infraštruktúru železničnej a diaľničnej siete, nie je možné nájsť solídneho záujemcu, čo vidí a využil by skrývajúce sa možnosti letiska.
Je smutné vidieť, ako sa obrovský areál, kde kedysi pulzoval čulý „vzdušný” život, mení na múzeum. Konšipračné teórie o likvidácii letiska a rozpredaní na pozemky, ktoré sa vedú medzi komunitami v meste, však nedávajú logiku. Pre koho by to bolo? V intraviláne mesta sú iné plochy, ktoré je problém už dlhú dobu predať. Je teda potrebné za tým hľadať azda iný zámer?
Mal by väčšinový vlastník pristupovať inak k potenciálu letiska, ktorý by mohol priniesť život ako aj nové pracovné príležitosti do nášho regiónu?
Autor: Jozef Malík
