Cyklotrasy, most, turistika a občianské združenia

Reklama

 

 

V poslednom čase si musí človek všimnúť a aj oceniť snahy niektorých občianskych združení zaoberajúcimi sa rozvojom cykloturistiky, alebo skrášlením nejakej časti mesta, teraz Lida. Nápad pokladám za celkom schopný, na rozdiel od iných, tých oficiálnejších, ktorí sa zásadne  iba vyjadrujú. Obyčajne, hlavne politicky. Iba tak. Aby si prípadne neublížili. Alebo, že by išlo o zvláštny druh paralýzy a podbiehania nejakej zvláštnej ľudskej sily?

Len mi nedá, znovu sa musím vrátiť k, už viac krát proklamovanej  „nejakej“  stratégii rozvoja mesta. To, že nejaká  je, je fakt. A faktom pravdepodobne je aj stav, že je to, poviem to tak „neodborne“  sranda, a nie skutočný odborný dokument. A to ešte nehovorím, že by to mal byť záväzný  dokument.  Pre zopár rokov. Preto, že to všetko, všetky aktivity zamerané na rozvoj turistiky, alebo čojaviemčoho podobného  môžu jedine vychádzať iba z tohto pohľadu, plánu, zámeru. Nie efektívne, iba tak – zo dňa na deň.  Zdôrazňujem to pre tých, čo tomu nechcú rozumieť. Ostatné nápady a návrhy sú ako nápady viac, alebo viac ako viac, alebo menej „schopné“ .  Čo  však s tým? V konečnom dôsledku ide o to, či je nejaký projekt aj zrealizovaný, lebo na to, aby bol, je dôležité splniť  kopu  technických, ekonomických a aj legislatívnych podmienok vrátane toho, že bude zrealizovaný a efektívny – pre mesto.  A teda znovu. Problémom hádam by ani nebolo realizovať nejaký projekt. Problémom je priznať si – a verejne, že mesto samotné je v takej „hviezdnej“  konštelácii, že sa za neho musia snažiť niečo s Piešťanmi urobiť samotní občania.  Príkladom je aj hore spomenutá iniciatíva nejakého združenia. Namiesto toho, aby vedenie mesta takpovediac manažovalo a pomáhalo rozvoju rôznych skupín a občianskych združení  a pomáhalo na svet rôznym grantom, tak sa správa – no, tak, aby si neublížilo. Pravda, česť výnimkám.

Reklama

 

Ale o stratégii som už písal a nie raz. Piešťany nemajú svoju stratégiu rozvoja a dôvod vidím iba jediný. Tí , ktorí by mohli, sa radšej iba, no ľudovo povedané predvádzajú – sami seba – a dosť. A bez toho sú všetky kroky iba krokom do „prázdna“. Bez akéhokoľvek efektu. Ekonomického, spoločenského, turistického, politického, rozvojového, občianskeho, aj akéhokoľvek iného. A tak trochu aj efektu „špeciálneho“ využívania všelijakých eurofondových peňazotokov a kdejakých vládnych rezerv, čo je systém samo o sebe tragédia, teda pochopiteľne nie pre tých, ktorí z toho majú výhody. Ale aj pre samotný systém. A  až, keď bude splnený tento prvý krok, ktorý bude , je, vlastne najťažší, až tak má význam riešiť to ostatné.  Inak skoro všetko dopadne bez výrazného efektu. A medzi to ostatné patrí aj napríklad vytvorenie a správne (to správne zdôrazňujem ) fungovanie OCR-ky. Teda s cieleným zámerom pomôcť Piešťansku bez arogantného presadzovania osobných zámerov. Čo nefunguje. Alebo spomeniem schátralý systém mestskej mediálnej politiky v informovanosti občanov.

Podobné je to aj so súčasným spolitizovaným  politicko-finančným „tancom“ súvisiacim s existujúcim politickým „volebným“ ovzduším v komunálnej sfére okolo Krajinského mosta.  A je pravdepodobné, že ešte aj z prísľubu premiéra  bude veľké guľové po fiasku v prezidentskej voľbe.  Bez logického postupu je všetko úsilie iba smiešnym krokom smerujúcim skôr k plaču. Ibaže takýchto „podarených“ krokov je u nás nejako priveľa. A vodný svet vraj pri „zimáku“ – to už som tiež niekedy spomenul:  Enem pre nás a pre naše deti! To nedokáže priložiť žiadne polienko pod rozvoj turistiky. A pre rozvoj Piešťan. Teda okrem iného. Nedá mi ešte raz spomenúť turistiku. Piešťany ani zďaleka nemajú taký,  nazvem ho okamžitý potenciál pre rozvoj turistiky, ako sa to možno zdá niekomu hodne vysoko, alebo, ako si to namýšľa niekto nižšie. Inšpirácia inými úspechmi, inými mestami, aj družobnými nám pravdepodobne nič nehovorí.  Kúpele sa už dávno stali, nazvem to iba bežnými kúpeľmi. Aj keď sú najbližšie pri voľakedajšom  Pressburgu a teda  z toho titulu majú aj nejaké „body“. Že čo s tým? Tak to skúsim:   S plnou  vážnosťou si treba najprv rozmyslieť , zvážiť a skutočne sa rozhodnúť čo vlastne Piešťany chcú. Akú dlhodobú stratégiu realizovať, pretože to bez nej jednoducho nejde. Vidíme a už dlhé roky, že to nejde. Môžeme sa akokoľvek tváriť,  vždy budeme iba riešiť tie bežné problémy. Takpovediac zo dňa na deň. A vymýšľať dajme tomu výhovorky, ako že je u nás všetko v poriadku.

Reklama

 

 

 

 

 

Zdôrazňujem s plnou vážnosťou – bez toho, aby Piešťany vedeli či chcú robiť nejaké skutočné opatrenia, ktorými by chceli „preraziť“ – dostať sa na akúsi vlnu úspechu a dosiahnuť úspech medzi seberovnými sa bez takzvaných strategických opatrení, bez toho aby sme poznali dlhodobé ciele nedá, alebo, na druhej strane im, nám, postačí chcieť ostať, no, tam kde sú, kde sme. Pokiaľ chce mesto úspech musí realizovať svoje zámery so strategickým manažmentom. Bez dlhodobej stratégie to jednoducho nepôjde. Rozhodnúť akú  stratégiu rozvoja chcú Piešťany realizovať. Nič a uspokojiť sa s doterajšou bežnou prácou, ktorá nič nestojí a politikov ani nebude bolieť (na akejkoľvek rozvojovej stratégii totiž bude treba poriadne zamakať!!)  a veľmi pravdepodobne mesto ostane bežným mestečkom známym iba pre malý počet, nazvem to turistov. Tak, ako vo väčšine kúpeľných miest Slovenska. Dosť slušný počet všelijakých penziónov, ktoré sú vyťažené tak málo, že to nestačí ani na solídnu údržbu. Alebo čakať na zázrak. Piešťany sa musia teda rozhodnúť čo chcú. Vedenie mesta, v konečnom dôsledku občania – či budú chcieť  nejakú, vlastne akúkoľvek zmenu, ktorá tú zmenu naštartuje, alebo nie. Či nič, alebo zmenu smerom k zdynamizovaniu celého vývoja. A či tá „stratégia“ bude turistika, IT technológie, iné technológie, poľnohospodárstvo, iba kúpeľníctvo, hazardné hry, alebo niečo iné – alebo nič, možno iba nárast žobrákov a nárast počtu zábavných žien. V tomto štáte je ešte stále možné všeličo. A ešte aj s eurofondami, ktoré sa hádam cielene využívajú vo väčšine na osobný prospech a na nepodstatné veci.

Viem, pre veľa občanov toto všetko až tak veľa nehovorí. Ale tu nejde o zaľúbenie. Alebo o pomoc akejkoľvek fyzickej osoby – to tiež nemôže priniesť nejaký merateľný efekt. Ešte tak možno vyzbieranie neporiadku na Lide. Ale ide tu o podstatu. Chcieť a byť zodpovedným.

Autor: Ján Derďák