Piešťany si v rebríčku hospodárenia obcí polepšili. Premiantom je naďalej Nové Mesto nad Váhom

Reklama

 

 

 

Inštitút INEKO analyzuje finančné zdravie samospráv systematicky od roku 2009. Podľa jeho predstaviteľov je dobrou správou, že priemerné zadlženie miest dosiahlo vlani najnižšiu hodnotu, odkedy inštitút zbiera údaje. Naopak zlou správou je, že prebytky na bežných účtoch boli tretie najnižšie od roku 2006. „Znamená to, že mestám ostáva stále menší priestor na investície. Žúp sa týkajú rovnaké zistenia, no navyše s ešte výraznejším zhoršením hospodárenia,“ informovali predstavitelia INEKO. Podľa inštitútu celkovo platí, že mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálne skóre je približne 0,15 až 0,20 bodu pod hodnotením z uvedeného obdobia.

Reklama

 

Mesto Piešťany má dlhodobo problém s bilanciou bežného účtu, čo ho ťahá dole aj v celkovom hodnotení finančného zdravia. Kým Nové Mesto nad Váhom s bilanciou 12,8 percenta je druhé medzi slovenskými samosprávami, hneď za Vysokými Tatrami (14,9 %), Piešťany s hodnotu 4,5% sú na 74. mieste.

Reklama

 

 

Ukazovateľ bilancie bežného účtu informuje, či samospráva hospodárila prebytkovo alebo deficitne z pohľadu bežného účtu. „Vypovedá teda o tom, ako dokáže samospráva pokrývať svoje bežné výdavky (chod samosprávy) zo svojich bežných príjmov (napr. daňové príjmy). Ak samospráva vytvorí na svojom bežnom účte prebytok, môže ho následne využiť na investovanie (obnova či zveľaďovanie majetku), na zníženie dlhu, prípadne na tvorbu rezerv,“ vysvetľujú v systéme hodnotenia predstavitelia INEKO.

Podľa dát od roku 2009 sa darilo zlepšovať hospodárenie a prebytok bežného rozpočtu mesta Piešťany predovšetkým za primátora Miloša Tamajku, pričom pozitívny trend dosiahol vrchol v roku 2019, na začiatku pôsobenia primátora Petra Jančoviča. Odvtedy sa bilancia zhoršila, pričom za ostatné dva roky sa koeficient hodnotenia ustálil na čísle 2,8.  

Piešťanská samospráva nedokáže vytvoriť prebytok bežného rozpočtu tak, aby z neho dokázala splácať svoj dlh napriek tomu, že v rámci Slovenska patrí k tým nižším. Dlhodobo na to upozorňujú správy hlavného kontrolóra, či niektorí poslanci, ale samospráve sa tento stav nedarí príliš zvrátiť. Vo výsledku tak spláca svoje dlhy z rezervného fondu, čo momentálne zákon umožňuje, ale to následne spôsobuje nižšie investície do rozvoja. Dôsledkom je, že ak mesto neinvestuje do svojho rozvoja a do majetku, ten zostáva zastaralý s vysokými nákladmi na prevádzku. Tieto prostriedky následne chýbajú pri investíciách, ktoré by následnú prevádzku zlacnili. Piešťany sú na tom pomerne dobre z hľadiska celkového zadĺženia, môžu tak investície realizovať z úverových zdrojov, problémom však je, že následne nevedia vytvoriť dostatočné prebytky na splácanie týchto úverov a splácanie z rezervného fondu nebude možné do nekonečna. Samospráva je tak v začarovanom kruhu.

V roku 2025 navrhlo vedenie mesta vziať si úver blížiaci sa k piatim miliónom eur a zastupiteľstvo ho odobrilo. Na rok 2026 plánuje piešťanská samospráva ďalší úver vo výške cez 3 milióny eur. Problém so splácaním odsúva odloženou splatnosťou. Úver z tohto roku začne splácať až v roku 2027. Pri diskusiách v rámci rokovaní mestského zastupiteľstva zaznela otázka, kde chce vedenie mesta zobrať peniaze na splácanie úverov. Poslanci sa priamu odpoveď nedozvedeli, ale naznačil ju aktuálny poslanec a bývalý primátor Remo Cicutto, ktorý spomenul, že mesto má rôzne nástroje na zvýšenie príjmov. Medzi ne patrí predovšetkým zvýšenie daní.

T. Hudcovič Grafy: pnky.sk Zdroj: INEKO

Reklama