Diskusia s Budajom: Piešťany si rozdelili už pred revolúciou

Reklama

 

 

 

„Pred mítingom VPN hodil som sa na PN, teraz už aj bez PNky som na čele VPNky.“ Svojim epigramom uverejnenom v Roháči charakterizoval psychológ Vojtech Haring odvrátenú stranu Nežnej revolúcie. Po dvadsiatich dvoch rokoch ho zopakoval opäť – počas diskusie s Jánom Budajom v utorok 16. novembra v galérii Fontána.

[singlepic id=21993 w=320 h=240 float=right]Spomínať na november 1989 prišlo iba osem Piešťancov. Moderátor večera Martin Valo ich posadil k okrúhlemu stolu a pôvodne plánovaná rozprava hlavného hosťa večera Jána Budaja sa zmenila na živú diskusiu, počas ktorej hovorilo najmä publikum – účastníci Nežnej revolúcie v Piešťanoch. Podľa Budaja sú to cenné spomienky, ktoré by rád zapracoval do pripravovanej knihy. Ešte stále totiž nie je spracovaná táto časť našich dejín, a on chce prispieť aspoň svojimi spomienkami. Tie by rád doplnil udalosťami z regiónov. Rozprávanie o priebehu revolúcie v Piešťanoch bolo preňho veľmi cenné.

Reklama

 

[singlepic id=21994 w=320 h=240 float=left]Vojtech Haring, jeden z rečníkov na vtedajšom námestí Dukelských hrdinov (dnes Námestie slobody) spomínal na ohromnú súdržnosť, ktorá medzi ľuďmi na začiatku panovala: „Z mestského kultúrneho strediska mi Anka Galovičová zavolala, že bude veľký míting. A ja už som mal pripravený článok, ktorý sa volal Hypnotizácia lžou. Stál som na múriku fontány na námestí, ľudia sa tam spontánne zišli, a tak som to prečítal.“

Okamžite sa však podľa jeho slov objavili derivačné tendencie. „Neskôr boli ešte štyri mítingy a aká bola jednota na námestiach, taká potom bola nejednota, keď sme sa stretli vo VPN. Veľa rozdielnych názorov, nevedeli sme sa na ničom dohodnúť a už prichádzali ľudia, ktorí dokázali toto využiť. Mne sa to nepáčilo, tak som z toho neskôr vycúval,“ povedal Vojtech Haring, dnes vysokoškolský pedagóg.

Reklama

 

 

 

 

[singlepic id=21995 w=320 h=240 float=left]Do diskusie prispel aj architekt Peter Chudý, ktorý si myslí, že boj o moc v Piešťanoch začal už dva roky pred revolúciou. „Ľudia sa tu obzerali už vtedy a vedeli, že to dlho nevydrží. Rakúšania sem pravidelne chodili, medzi Piešťanmi a Viedňou bola priama autobusová linka. Už prvé dni po revolúcii sa začali podrážať stoličky v kúpeľoch, lebo tie boli vždy predmetom záujmu. Šikovní ľudia to tu už mali dávno rozparcelované.“

Jedným zo symbolov tej doby a doby, ktorá siaha až do našej súčasnosti je podľa neho hotel Slovan: „Začal sa rekonštruovať v roku 1987 dodnes nie je urobený. Dopadol ako dievča, o ktoré sa zaujímajú všetci chalani a zostane na ocot.“

[youtube width=“522″ height=“316″]http://www.youtube.com/watch?v=tNqQy8xAZqo[/youtube]

[nggallery id=1219]

Text a foto: Martin Palkovič