Mladá fotografka Veronika Otepková je absolventkou Strednej záhradníckej školy. Žije vo Vrbovom a v galérii Fontána nedávno otvorila svoju prvú autorskú výstavu. Je to jeden z jej prvých úspechov. Spolupracuje s fotoagentúrou Profimedia a záujem o jej tvorbu prejavil Slovak Art Magazin.

Aké boli vaše fotografické začiatky?

K fotografovaniu som sa dostala prvýkrát asi pred deviatimi rokmi, keď mi otcov známy daroval flexaret a spolu s ním aj kompletnú výbavu fotokomory. Poprosila som známu, ktorá už mala dlhoročné skúsenosti s vyvolávaním fotografií, aby mi ukázala postup a od tej chvíle som vo voľnom čase nerobila nič iné, len fotografovala a dlhé hodiny experimentovala vo fotokomore. Z toho času mi zostalo len pár fotografií a negatívy, ku ktorým sa neskôr určite vrátim. Môj vzťah k fotografovaniu sa vyvíjal veľmi pozitívne a však narodila sa mi dcéra a na koníčky nebolo toľko času.

Až koncom roku 2009 ma to chytilo znovu, spoznala som Photoshop a jeho možnosti. Digitálny fotoaparát Sony DSC-H7 som v marci 2011 vymenila za digitálnu zrkadlovku Nikon D3100 + základný objektív a časom som dokúpila odrazovú dosku. A naďalej sa môj vzťah k fotografii vyvíja veľmi pozitívne.

Teraz robíte umeleckú fotografiu, prešli ste aj inými žánrami?

Áno, v podstate som fotografovala všetko, čo mi prišlo do cesty. No v súčasnosti ma to ťahá týmto smerom a baví ma to.

Ako vznikali fotografie, ktoré máme možnosť vidieť na výstave v galérii Fontána? Nosíte tie obrazy najprv v hlave alebo je to skôr náhoda?

Väčšinou náhoda. Tak ako maliar maľuje svoj obraz, tak aj ja vytváram konečnú formu fotografie.

Aký je ďalší proces? Je tam evidentná úprava v počítači. Viete dopredu, ako má výsledný obraz vyzerať?

Nie, neviem dopredu ako bude fotografia vyzerať. Skúšam, hrám sa s farbami, textúrou, krivkami a keď sa mi to páči, vtedy to považujem za dokončené. Aj keď stále sa mám čo učiť a odstupom času vidím svoje chyby, ktoré neopakujem.

Kto so slovenských a svetových fotografov je pre Vás vzorom? Je Vám blízka napríklad tvorba Jana Saudeka?

Keď som začínala s fotografiou, nemala som žiadny vzor. V detstve otca, ktorý krásne maľoval, no pre povinnosti sa toho vzdal. Všetko išlo tak samo, ako som cítila. V súčastnosti sa mi páči tvorba Petra Ondrejkoviča, Martina Imana, Francesci Woodman, Tomasza Zaczeniuk… Jána Saudka som začala vnímať, až keď mi bolo povedané, že niektoré moje fotografie sú podobné. Áno páči sa mi aj jeho tvorba.

Veľká časť vašej tvorby sú portréty, máte k tomuto žánru špecifický vzťah?

Áno mám, veď každý z nás je iný a to je to, čo sa mi páči.

Často využívate aj zaujímave exteriéry a interiéry ako a podľa čoho si ich vyberáte?

Čo sa mi páči, to odfotografujem. Mám rada staré historické budovy, schátralé opustené stavby, prírodu, stromy, vodu… všetko, čo je krásne a má dušu.

Zameriavate sa pri fotografovaní viac na obsah alebo formu?

Na pocit.

Ďalšie fotografie Veroniky Otepkovej nájdete na adrese: veronikaotepkova.estranky.sk

Text: M. Palkovič  Foto: Veronika Otepková

REKLAMA