Betlehemy sveta, indiánsky aj slovenský

Reklama

 

 

 

Už týždeň je v priestoroch Balneologického múzea vo Vile Dr. Lisku vystavených niekoľko desiatok betlehemov z celého sveta. Pochádzajú zo zbierky Viery a Jozefa Gruskovcov, ktorý ich majú viac ako 300, z viac ako šesťdesiatich krajín sveta. Do výstavných priestorov v Piešťanoch sa však zmestil iba výber z nich.

[singlepic id=8377 w=320 h=240 float=left]Prvým exponátom v zbierke manželov Gruskovcov boli šúpoľové jasličky s Máriou a Jozefom, ktoré si zadovážili v roku 1969. „Jasličky sme postupne dopĺňali šúpoľovými figúrkami z celého Československa a neskoršie aj zo zahraničia. K šúpoľovému betlehemu pribudol v roku 1979 figurálny drevený betlehem najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenskej ľudovej drevorezby Štefana Siváňa z Babína na Orave. Neskoršie pribudli pečivové betlehemy Ľudmily Kalivodovej z Vizovíc a Jiřiny Vyčichlovej z Hronova. Prvým výraznejším zahraničným exponátom bola nemecká „pyramída“ vytvorená vo Východnom Nemecku a získaná v Západnom Nemecku v roku 1984,“ hovorí Jozef Gruska. Zbierka podľa neho začala vznikať viac menej náhodne avšak ako dôsledok vzťahu manželov k ľudovému umeniu a nostalgických spomienok Jozefa Grusku na zasnežené Vianoce na Hornej Orave. Podľa vyjadrenia zberateľa boli betlehemy v čase socializmu „zakázaným ovocím“, ich tvorba v Československu bola minimálna a bolo problematické ich aj voziť zo zahraničia.

Reklama

 

[singlepic id=8388 w=320 h=240 float=right]Na výstave v Piešťanoch nájdete betlehemy zo všetkých kútov sveta. Od slovenských a českých, cez západoeurópske až po ázijské, juhoamerické, či africké. Materiály sú tiež nesmierne rôznorodé. Papier, drevo, keramika, krištáľ, sklo, kov, koža, látka, ale aj slonovina, z toho všetkého sa dá spraviť betlehem. Jozef Gruska upozorňoval počas vernisáže napríklad na mexický betlehem, ktorý vyzerá ako kovový, avšak je z papiera napusteného špeciálnym moridlom. Unikátom je betlehem z vizovického pečiva z roku 1984. Zaujímavý je tiež nemecký betlehem vyrobený zo skrutiek a plechu. Pútavé sú africké, ale aj indické či japonské betlehemy.

Jozef Gruska bol prvý, kto na Slovensku programoval analógové aj číslicové počítače. Americká počítačová asociácia IEEE ho ocenila v roku 1996 prestížnou cenou Computer Pioneer. Viac ako pätnásť rokov prednášal a pôsobil na popredných svetových univerzitách. Venuje sa kvantovému spracovaniu informácie, čo je atraktívna, [singlepic id=8396 w=320 h=240 float=left]ale pre laika tajomná oblasť ľudského poznania.

Reklama

 

 

 

 

Na svojich cestách po svete prežil vianočné obdobie napríklad v Kanade. Prišlo mu veľmi zvláštne, že všetko bolo vysvietené, ale betlehem ako symbol Vianoc nikde nenašiel. Podľa domácich vraj preto, že je to náboženský symbol a vrámci tolerancie sa takéto neprezentujú na verejnosti. O to viac si cení, že u nás zatiaľ nie je problém pripomenúť si Vianoce aj prostredníctvom jasličiek a betlehemu, ktoré odkazujú na podstatu tohto sviatku.

Časť expozície je umiestnená aj vo výklade pri lekárni pod Kolonádou, takže si ju môžete pozrieť pri prechádzke. Výstavu vo Vile Dr. Lisku potrvá do polovice februára.

Auto: ht Foto: Tomáš Hudcovič – hugophoto agency

[nggallery id=357]