Úvod Blogy Blog Jána Jánošíka: Lávka na Krajinskom moste

Blog Jána Jánošíka: Lávka na Krajinskom moste

6
ZDIELAŤ
REKLAMA

Ešte v čase predvolebnej kampane sme, ako aktivisti iniciatívy Spoločne pre Piešťany, sľúbili spoluobčanom väčšiu transparentnosť a zainteresovanosť pri riadení mesta, pokiaľ sa niekto z nás dostane do mestského parlamentu. Dostali sme sa viacerí, a preto Vás, vážení spoluobčania, chceme  informovať o tom, aké témy a úlohy práve rieši mestský parlament, aspoň prostredníctvom tohto webového portálu.  Prepáčte nám, hneď úvodom, možné nepresnosti, ktorých sa aj pri najväčšej snahe môžeme dopúšťať, pretože sme do poslaneckých lavíc zasadli iba pred nedávnom a mnohí z nás po prvý krát, a žiaľ, tých pálčivých a neriešených problémov v meste je viac než dosť.

krajinsky most

REKLAMA

Dnes by som Vás chcel zoznámiť s jedným z nich a informovať Vás o tom, ako sa pokúsiť tento problém spravodlivo riešiť. Problém sa týka oceľovej lávky, ktorá je na Krajinskom moste a mnohí z Vás po nej dennodenne alebo aspoň občas  prechádzate. Keď sa v lete minulého roku začala konečne rekonštrukcia Krajinského mosta, a keď som sa z novín dozvedel, že rozpočet na rekonštrukciu je navýšený o ďalších 500-tisíc eur, ani vo sne by ma nebolo napadlo, že lávka, ktorá je vlastne už súčasťou mosta, nie je v rekonštrukcii zahrnutá, ba čo viac o pár mesiacov neskôr (už ako poslanec) som sa dozvedel, že lávka na rozdiel od mosta, nie je ani v správe Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), ale je majetkom mesta. No, a čo je ešte horšie, že táto oceľová „ opacha“ nebola od svojho „ narodenia“ vôbec ošetrovaná. Nuž, a ako každá oceľová zváraná konštrukcia, ktorá je dokonca nad riekou, je za tých úctyhodných 30 rokov natoľko skorodovaná, že je vraj až nebezpečné po nej chodiť. Dozvedel som sa aj to, že mesto si dalo vypracovať statický posudok, ktorý konštatuje, že  lávka je potenciálne nebezpečná a mohla by spadnúť. Predchádzajúce Mestské zastupiteľstvo (MsZ) dalo preto vypracovať  okrem statického posudku, aj  projekt, slúžiaci ako podklad pre generálnu rekonštrukciu lávky a vyčlenilo v rozpočte na rok 2015 požadovanú, nie práve malú sumu 250 tisíc eur. Práve preto, že sa nejedná o malú sumu, začal som sa  o lávku viac zaujímať.

Zistil som od Petra Antala, riaditeľa Trnavskej vodárenskej spoločnosti TAVOS, že lávka bola vybudovaná asi pred tridsiatimi rokmi bývalým ZVAK-om vlastne ako „ vedľajší produkt“ pri rekonštrukcii hlavného potrubia do vodojemu na Červenej veži. Čiže, prioritne slúžila ako „ držiak potrubí“ a nie ako lávka pre peších a cyklistov a táto funkcia sa vlastne iba pridružila k pôvodnej funkcii „držať „ obrovské vodovodné potrubia. Po dobudovaní lávky ZVAK odovzdal bezodplatne lávku do majetku mesta a viac sa o osud lávky zrejme nikto nezaujímal. V tom čase bolo  úplne jedno, kto je vlastníkom lávky, a kto má povinnosť, sa o ňu starať. ZVAK bol štátny podnik a mesto bolo tiež napojené na štátny

rozpočet.

krajin most potrubie

Dnes sa však situácia dosť podstatne zmenila. ZVAK sa privatizoval  na TAVOS a.s. s kmeňovým majetkom takmer 52 -mil. € a s akciami na meno. Táto vodárenská spoločnosť nám nedaruje ani liter pitnej  vody  zadarmo a dokonca im platíme aj za vodu zrážkovú z našich striech ktorá končí v ich kanalizácii a ktorá im tieto ich kanalizačné potrubia  vlastne prečistí. Lávka je však v súčasnosti „ držiakom“  aj pre iné potrubia a vedenia, ktoré sú uložené pod lávkou, alebo na nej. Ako sa dá vidieť – je tam, rozhodne, potrubie plynu, a tiež aj káble energetikov, a možno aj iných dnes už privátnych firiem.

Natíska sa preto  prirodzená otázka, či je spravodlivé, že sa občania mesta, ktorí riadne platia všetky energie a médiá dodávateľským firmám, majú ešte skladať navyše týmto firmám aj na údržbu ich vedení a potrubí. Z projektu pre generálnu údržbu lávky sa dokonca dozviete – citujem:

V priestoroch lávky sú umiestnené rozvody potrubí plynu a vody a rozvody káblov. Všetky potrubia sú pevne upevnené na konštrukcii lávky a nie je možno s nimi hýbať, ani inak manipulovať. Upínacie a kotevné prvky potrubí a iných sietí nie sú súčasťou lávky, sú príslušenstvom potrubí a sietí a patria ich majiteľom. Z tohto dôvodu nie sú predmetom rekonštrukčných prác. Rekonštrukčné práce musia prebiehať tak, aby nenastalo poškodenie potrubí, ani ich izolácií. Pokiaľ bude potrebná lokálna (presúvateľná) ochrana potrubí v mieste práve prebiehajúcich prác, bude na náklady dodávateľa rekonštrukčných prác.

Takže tie vedenia a potrubia bude treba pri rekonštrukcii ešte dodatočne aj chrániť. Nuž, neviem, či by TAVOS požadoval od mesta údržbu svojich skorodovaných konzol, pokiaľ by na nich nebola lávka pre peších.  Skôr  mi to pripadá tak , že TAVOS šikovne využije havarijný stav a požadovanú rekonštrukciu lávky (o ktorú sa postará a v prevažnej časti uhradí mesto) na rekonštrukciu svojich potrubí, za ktoré plánuje zaplatiť naviac 36-tisíc eur bez DPH, čo sa tiež uvádza v projekte pre eanerálnu údržbu.  Otázkou zostáva, či je táto participácia, ktorou si hradí iba „svoje“ časti lávky dostatočná a spravodlivá a taktiež je otázkou, či by sa ostatné zúčastnené firmy, ktoré tu majú svoje vedenia a potrubia nemali taktiež na rekonštrukcii finančne podieľať.

Aby som bol však úprimný, tak musím dodať, že som sa stretol aj s názorom, že keď je to mestský majetok, tak sa mesto musí o svoj majetok bez výhrad starať, a že aj v prípade, že by sa mestu podarilo vyrokovať istú participáciu zúčastnených firiem, tak by sa to nakoniec  odzrkadlilo v zvýšenej cene dodávaného média alebo energie. Áno, priznávam , že aj takto môže nakoniec snaha o zainteresovanie dopadnúť . Pravdou je však aj to, že všetky zúčastnené firmy končia každoročne s vysokým ziskom, a preto by u nich úhrada participácie na rekonštrukcii lávky nemala viesť k zvyšovaniu cien  médií a bola by iba spravodlivým podielom na nákladoch spojených s jej rekonštrukciou.

A ešte úplne na záver. Zváraná oceľová konštrukcia bude korodovať aj po generálnej rekonštrukcii. O pár rokov si bude žiadať ďalší náter a ďalšie peniaze. Ak si však prezriete konštrukciu Krajinského mosta podrobnejšie, tak zistíte aj to, že z južnej strany mosta sú nevyužité presne rovnaké nosníky na pilieroch ako tie, ktoré držia lávku na severnej časti. Pripadá mi to, ako by niekto ešte v čase výstavby mosta rozmýšľal nad lávkou aj na tejto strane. Viem si celkom dobre predstaviť na tejto strane ľahkú bezúdržbovú oceľovú lávku s modernou povrchovou úpravou žiarovým zinkovaním, ktorá by bola súčasťou cyklistického „ kolokruhu“ okolo Sĺňavy a súčasná  oceľová „ opacha“  by sa vrátila do majetku toho kto ju postavil, komu pôvodne slúžila a dodnes slúži.

Ján Jánošík, poslanec MsZ , člen poslaneckého klubu Spoločne pre Piešťany

REKLAMA

6 KOMENTÁRE/OV

  1. V cestnom zákone sa píše o zákaze umiestňovania potrubí s horľavými a výbušnými látkami na mostných komunikáciách – je to plynové potrubie v súlade s týmto zákonom?
    Pri nedávnej rekonštrukcii „potrubia“ na moste sa vo vyjadreniach kompetentných nemožno dopátrať o aký produktovod sa v zmysle zákona jedná. Práce sa vykonávali v ochrannom pásme toho plynového potrubia. Vo zverejnených vyjadreniach kompetentných zase nieje zmienka o stanovisku dotknutého orgánu (SPP – distribúcia) k daným prácam.
    Aké majetkové alebo iné práva deklaroval žiadateľ k tomuto „potrubiu“?

  2. Na margo južnej strany – ak si dobre pamätám mala tam byť presne taká istá opacha ako na severnej strane – len statika mosta to vtedy nedovolila preto sa to nedorobilo

  3. Velmi vystizny, zamyslenia hodny blog. Velmi ma zaujala vasa zaverecna myslienka vybudovat lavku na juznej strane mosta a skompletizovat tak cyklokruh. Analyza vydavkov na danu konstrukcia a staticky posudok by bol dobry zaciatok a pokial by suma bola mensia, tak by bolo fajn zacat s pripravou projektu na konstrukciu pre pesich. Avsak na druhej stane sa tym nevyriesi opacha na severnej strane.
    Pokial staticky posudok severnej lavky vravi, ze je uz nebezpecna a v havarijnom stave, treba na tom prioritne popracovat, pretoze sa kludne moze stat, ze sa za par mesiacov (rokov) niekto prepadne a zomrie a zodpovedne bude mesto… Drzim palce v analyze.

  4. Nebolo by jednoduchšie lávku zrušiť a pre peších a cyklistov využívať iba Kolonádny most? O potrubia nech sa potom postarajú ich prevádzkovatelia.

  5. Dobrý nápad s tou zákonnosťou potrubia p. Harcsa. Priznám sa, že cestný zákon nepoznám a tak ma táto skutočnosť dosť prekvapila.. ak by to bolo tak, znamenalo by to, že by sa možno lávka dokonca musela uzavrieť pre peších… Obávam sa totiž, že argumentácia SPP bude, že lávka nie je súčasťou Krajinského mostu, ale je iba “ pri“ ňom.

  6. Z 193/1997(úplné znenie Z 135/1961),§ 18,ods.8 a 11. Správcovia sietí, ak nemajú s mestom ako vlastníkom lávky-miestnej komunikácie, zmluvne ošetrené vzájomné vzťahy ohľadom údržby, rekonštrukcie, prípadne nájmu za užívanie, môže si mesto diktovať podmienky, samozrejme s ohľadom na verejný záujem.

NAPÍSAŤ KOMENTÁR