Hokej: Trnava vs. Piešťany očami fanúšikov

Reklama

 

 

 

V utorok 14. decembra 2010 cestovali hokejisti ŠHK37 Piešťany do Trnavy. Nedarilo sa im tak ako by si predstavovali. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať ako videli tento zápas fanúšikovia ŠHK 37 Piešťany z fanklubu HFC´04 Piešťany.

[singlepic id=8372 w=320 h=240 float=left]Namaškrtení víťazstvami v ostatných jedenástich zápasoch sme sa pobrali do zasneženej Trnavy vyzdvihnúť si body. Nejak sme si asi mysleli, že to pôjde samé od seba. Bez nejakej zvlášť veľkej námahy. Ako v niektorých domácich zápasoch. Hrať si tak na pol plynu, potom na chvíľku si dať turbo rýchlosť a budú nás tri body hriať.

Reklama

 

Po úvodnom vhodenom buly nás tieto myšlienky rýchle opustili. Súper bol jednoznačne lepší. Počas celého duelu nás, okrem dvoch fatálnych chýb v závere prvej tretiny, vlastne k ničomu nepustil. Hral takticky mimoriadne dobre, rýchlo korčuľoval, na rozdiel od našich si presne prihrával, jeho hra mala nápad, myšlienku, v správnej chvíli požadovanú jednoduchosť a hlavne… , „bezcitne“ trestal všetky naše hráčske hrúbky. Chýb nebolo síce veľa, bez nich sa hrať nedá, ale pri takto pripravenom a motivovanom súperovi, akým bola v utorok Trnava, sme s nimi nemali šancu. Hlavne chyba na začiatku tretej tretiny, keď sa domáci opäť dostali do vedenia bola jednou z tých, čo by sa nemali stávať. Naivné prepadnutie obrancu a následný bleskový protiútok dvoch na jedného nemohol ani inak skončiť, ako gólom. Jediný hráč, ktorý zniesol ako tak kvalitatívne vyššie kritériá, bol len ex Trnavčan Marcel Holovič. Hral veľmi dobre, s prehľadom, bolo vidieť, že je na tomto ľade doma a dal nádherný, exportný gól. Zostatok našich sa síce snažil, chlapci chceli, ale … to by sme sa zase opakovali. V hre piatich proti piatim, alebo o štyroch hráčoch sme mali viac z hry, ale naša hra bola taká medzišestnástková. Rozhodnutie padlo v presilovkách. Zatiaľ čo domáci nám dávali ako sa patrí zabrať, my sme sa z tej našej presilovkovej klasiky ani o milimeter neposunuli. Domáci v nich naberali obrátky pre svoj tlak, zatiaľ čo my sme boli radi, že sme sa dostali pred bránu. Jednoducho, NEMALI SME NA NICH. Zápas patril jednoznačne domácim. Pustili na nás pravú zimnú fujavicu.

Pomer striel na bránu v prvej tretine hovorí za všetko…. 20 ku 6. Ako sa povie, z hov… sme uplietli bič. Na konci prvej tretiny prišli naše “ sekundy „. Bolo ich presne 28. Toľko času sme v tomto zápase vedeli presadiť svoju hru. Dve šance, dva góly. Na 1 – 1 vyrovnával Jožko Haring po prihrávke Jana Románka, ktorý v pásme obral o puk obrancu a prihral pred bránu atakovanému Jožovi, ktorý ponúknutú šancu neodmietol. Hneď v zápätí si pri mantineli zobral puk do svojej opatery Marcel Holovič, prešiel celým pásmom, položil si brankára na ľad a krásnym „vešiakom“ pod brvno nás poslal do vedenia. Bohužiaľ, toto bol náš posledný gólový zápis.

Reklama

 

 

 

 

Zo strany našich hráčov, ale aj fanúšikov bolo dosť ponosov na arbitrov tohto duelu. Je síce pravdou to, že mnoho nevideli, hlavne oplácania po odpískaní, hákovania a všetky možné aj nemožné fauly, ale oni nemôžu predsa za to, že naši boli o krok pomalší, že sme súpera zväčša len dočahovali. Mali sme aj my možnosť hrať o dvoch hráčov poli viac a okrem šance Miša Peška, keď doslova trafil puk do vyrážačky už prekonaného brankára Trnavy, sme sa k ničomu vážnejšiemu nedostali. V Považskej to bude hádam o inom. Vidíme sa v piatok.

Autor: otto Ilustračné foto: Tomáš Hudcovič – hugophoto agency