Hokej: Piešťany vs. Poprad pohľadom Rasťa Gavoru

Reklama

 

 

Určite sa zhodneme, že pozícia arbitra je tou najnevďačnejšou úlohou všetkých na ľade zúčastnených. Vyhovieť často tiketom trvale poškodenému zraku diváka je niečo na úrovni pristáť na planéte Mars a kochať sa bez masky na dýchanie v rámci romantickej prechádzky s partnerkou výhľadom na tečúce marťanské vodopády. Ale aj tak máme u niektorých pocit, že majú doslova nadprirodzené schopnosti. Nadprirodzené schopnosti dostať do vývrtky rozčúlenia aj dávno odsťahovanú odnož mole šatovej, ktorá po záslužnej práci v rámci sezóny v kabínach hokejistov odletela na zaslúžený odpočinok niekam do tepla. Po prvej časti hry sme niektorí mali pocit, že pán rozhodca sa Piešťanom mstí. Krásne upečený korpus na sladkú pomstu bol už „uklochnený“, marcipánom voňajúci fondán vyvaľkaný, ozdoby vyčačkané.

Aby sme si najprv pripomenuli. Niektorí sme po prvej tretine získavali dojem, akoby mal pán rozhodca chuť pomstiť sa Piešťancom za malé znemožnenie jeho osoby v nedávno odohratom zápase u nás. Určite si pamätáte na zápas so Zvolenom v 14. kole, kedy za bránou postavený rozhodca pri našom presilovkovom tlaku a riadnej vrme-trme pred bránou z ničoho nič roztiahol ruky a neuznal neskôr uznaný gól. Najprekvapivejšie bolo odvôvodnenie neuznania. Gól sa dosiahol rukou. Čo na tom, že pred bránou sa po ľade gúľali brankár s obrancom. Naši všetci v stoji, puk na ľade a aj tak gól rukou. „Po zem majú chlapci niečo iné, ako ruky“, ozývalo sa v nežnom vydaní z tribúny.

Reklama

 

[singlepic id=49117 w=320 h=240 float=left]Rozhodca Čaprnka sediaci na tribúne neváhal svojho kolegu prizvať pred obrazovku, aby svoje rozhodnutie ešte raz posúdil. Gól uznaný bol. Znížili sme na 3 – 4. Čo sa v neskoršom priebehu ukázalo ako rozhodujúce, pretože sme po nájazdoch dokázali Zvolen nakoniec poraziť. Či už pán rozhodca za trest dostal peňažnú zrážku, alebo mu výkonný výbor dal len urobiť 50 brušákov, po prvej časti hry sme mali pocit, ako keby tento účet mal preplatiť práve piešťanský divák. Veľmi sme krútili hlavou nad tým, ako sa dajú po buly a následnej logickej strkanici dvoch bojujúcich súperov okamžite do sekundy odpískať údery… Chvála bohu, že pán rozhodca po prvej tretine tú tortu chystanú Piešťancom osolil.

Rozhodca, nerozhodca, ale to, že sme cez prvú tretinu vyzerali niečo na spôsob, že na obed nebola pekne kapustička na paličke s prílohou kačacie mäsko, ale teplou vodou zaliate ovsené vločky s posýpkou z nadrvenej roxorovej rúry, je fakt. Pomer striel neklame a ani ja zas nefantazírujem. 5 – 13, priatelia. Veru ani by sme „ceknúť“ nemohli, ak by na svetelnej tabuli svietili po prvej časti hry nula a trojka.

Reklama

 

 

 

 

Zápas začal nemilo. Už v druhej minúte sa Popradčan Fabian veľmi ťažko zbieral z ľadu po náraze o mantinel. Hostia v prvých desiatich minútach pôsobili viac než živo. Boli viditeľne lepší na puku, v korčuľovaní, ich rozohrávka nevyzerala, ako asfalt na Meštianskej. Veľmi dobrá hra do tela našich nútila chybovať. Nepresnosti však hostia nedokázali trestať a tak celkové vysvedčenie našej defenzívy napriek tejto prvej časti v celozápasovom hodnotení znesie jedna mínus.

V druhej časti duelu sa hra vyrovnala. Sekundu pred zavŕšením 27. minúty Tomáš v bráne najprv vyrazil strelu Sýkoru avšak tak nešťastne, že Lapšanský nemá ani najmenší problém trafiť z osemdesiatich percent odkrytú bránu. Nepýtajte sa, ako som prišiel na tých 80 percent voľnej brány. To sú skúsenosti milí moji :-). Prehrávame 0 – 1 a treba povedať a napísať, že zaslúžene. O minútu pred bránou nedobrá orientácia a u Vlada Nemca často videná dávka zbrklosti nedopraví puk tam, kde ho všetci chceme vidieť. To sme však ešte netušili, že tento zápas bude mať prívlastok – „zápas najdivnejších gólov kola“.

[singlepic id=49114 w=320 h=240 float=left]V 29. min. sa atakovaný Tibor Melichárek dostane s „priveseným“ obrancom a pukom na tele do kráľovstva brankára a puk po odrazoch končí za čiarou. Samozrejme radosť na tribúne, hráči ruky hore. :-) Kto by sa nepousmial. Je tu chvíľka na reparát. Pán rozhodca okamžite ruka k uchu naznačujúca telefonát. Čo by sa dialo, keby po debate s videorozhodcom rozpažil? Ja si to neviem ani predstaviť. S istotou tvrdím, že určite ten gól uzná, lebo naši z tribúny v spodných radách by ho asi pri najbližšej príležitosti stiahli z kože. Či už tlakom, alebo to bol len jednoducho regulérny gól, podstatné je, že je vyrovnané. Gól Tibor Melichárek, 1 -1. Všetci si želáme rýchly obrat v skóre, pretože „kukuč“ zápasu hovorí jasnou rečou. [singlepic id=49101 w=320 h=240 float=left]V tomto záplavu pukov v sieti nečakajte. Dočkáme sa v 38. min. Marcel Holovič si puk preberie v strednom pásme. Náznak prečíslenia s Vašom Stupkom marí malý poskok puku na hokejke. Marcel sa dostáva mimo miesta možnosti na dobrú prihrávku. Pod tlakom obrancu Holovič skoro na čiare rovnobežnej s bránkovou. Chvíľka rozmyslu a brankárovej neopatrnosti. Strela z nemožného uhla, puk medzi betónmi, odraz do siete, je tam!!! Doslova z jednočísleného uhla Marcel Holovič prestreľuje Sydora po druhý krát! 2 – 1. Na svete je zlom v stretnutí.

[singlepic id=49103 w=320 h=240 float=left]No a do tretice do páru…, pretože asi takú logiku mali naše góly. Marek Bartánus obkorčuľuje bránu, strela od pravej tyčky, puk zamotaný vo výstroji kričí: „Ja v týchto zatuchnutých betónoch brankára nechcem býýýýť!!!“. Marek Bartánus si bezkontaktne objazdí bránu, puk z ničoho nič pár milimetrov za čiarou, vedieme 3 – 1… V tomto momente ďakujeme pánu rozhodcovi, že sa neupískol a čakal až do momentu, kedy puk skutočne bude v jasne riešiteľnej situácii. Pár sekúnd pred koncom tretiny mohol ešte Janko Románek vsietiť. Ale už v druhom zápase po sebe má Jano pri zakončení pred prázdnou bránou nechutnú smolu.

V poslednej časti hry sme doboru obranou udržali súpera na dištanc od našej siete. Umná hra vzadu s poctivým prístupom bekov zasluhuje potlesk. Tomáš Brňák, ako aj jeho menovec Bučka, Cuník, či stále sa lepšiaci Rišo Filip, ktorý v zápase pár krát nebezpečne vystrelil si zasluhujú absolutórium. Tak isto dobre hrajúci Hruška a snažiaci sa Bíro. Napriek kvalite defenzívy a logike nemeniť víťaznú zostavu by som aj tak, síce ako obohraná platňa chcel upozorniť nato, že v Prievidzi, kde máme dvoch našich, zvádzajú existenčný boj.

Zajtra nás čaká jedno z vyvrcholení základnej časti. Po prvý krát v tejto sezóne na domácom ľade privítame naj adepta na majstra, HC Košice v zostave s menami, ako Nagy, Bicek, Pašek a ďalší. Máme sa načo tešiť.
Autor: Rasťo Gavora Foto: Tomáš Hudcovič