Eva Babitzová: Dozrel čas na novú generáciu politikov

Reklama

 

 

 

Výstavu absurdít z politického života pod názvom Absurdistan pripravili v nedeľu 16. augusta na pešej zóne v Piešťanoch zástupcovia nedávno vzniknutej strany Šanca. Domáci sa pri výstavných stojanoch síce pristavovali len sporadicky, oveľa väčší úspech však mali mladí, usmiati ľudia v propagačnom stánku, ktorí rozdávali deťom balóniky, robili rodinkám fotky, či ponúkali stranícky časopis s krížovkou na zadnej strane. A v podobne pohodovej atmosfére sa niesol aj náš rozhovor so šéfkou tohto nového subjektu na slovenskej politickej scéne, Evou Babitzovou. Nevyhli sme sa však ani vážnym témam, nakoniec, posúďte sami…

Reklama

 

Ak by ste sa dostali do parlamentu, ako nová strana by ste na presadenie vašich návrhov potrebovali podporu aj iných strán. S kým zo súčasného politického spektra by Šanca bola ochotná sa spojiť?

Dostávame túto otázku často. V súčasnosti sa nechceme vymedzovať voči nikomu, len jasne a nahlas hovoríme, že sa nemienime spájať so Smerom. Dôvod je jednoduchý, väčšinu z nás priviedol do politiky pohľad na súčasnú situáciu Slovenska, ktoré je zle manažované. Ak by sme sa dostali do parlamentu a spojili sa Smerom, ktorý kritizujeme, popreli by sme sami seba, takže v tom máme hneď na úvod jasno. Čo sa týka ostatných, vieme si predstaviť spoluprácu s kýmkoľvek, kto bude s nami zdieľať víziu Slovenska ako prosperujúcej krajiny. Zatiaľ tých vízií v stranách veľa nevidíme, skôr ich viac ako čokoľvek iné spája obava, že sa nedostanú do parlamentu. Uvidíme, nebudeme predbiehať.

Reklama

 

 

 

 

Sledujete prieskumy pre Šancu? Ste spokojní s číslami?

Zatiaľ sme spokojní. V prvých prieskumoch sme mali 0,7 percenta, v posledných, júlových máme 1,6 . Čo je fajn, keďže sme vo februári ešte len zbierali podpisy, aby sme mohli založiť stranu. Ale, samozrejme, pracujeme na tom, aby čísla išli hore, máme ešte nejaký čas pred sebou. A už komunálne voľby ukázali, že sa vedia udiať aj nepravdepodobné scenáre.

Na svojej web stránke deklarujete, že chcete viac zapojiť regióny, a zároveň zmeniť volebný systém tak, aby regióny mali väčší hlas v politike. Skúsite nám vysvetliť o čo vlastne ide?

Regióny sú prítomné v našich programoch na mnohých miestach. V prvom rade v ekonomickej vízii Slovenska, lebo si myslíme, že prosperujúca krajina musí znamenať prosperujúce regióny. To, ako ďaleko sa od seba dostali Bratislava a zvyšok Slovenska je trestuhodné. Vina padá na hlavu všetkých politikov, ktorí prišli do Bratislavy a zabudli, odkiaľ prišli. Potrebujeme, aby regióny ožili, aby tu bol cestovný ruch, aby sme podporili investície po celom území štátu a aby sa na Slovensku darilo živnostníkom a podnikateľom. Tí už vedia, čo majú robiť, stačí im rozviazať ruky. Na regiónoch by sme chceli pracovať od prvej chvíle.

Druhá vec je zmena volebného zákona. Teraz je Slovensko jeden volebný obvod, čo je nešťastné, netypické a extrémne dáva moc do rúk straníckym centrálam. Ak sa poslanec dostane do parlamentu, chce tam väčšinou zostať. V tejto chvíli však rozhoduje len stranícka centrála, na aké miesto kandidátnej listiny ho napíše, či na zvoliteľné alebo nezvoliteľné. Alebo či tam jeho meno vôbec napíše. Tým sa stávajú poslanci úplnými vazalmi svojho predsedu, hlasujú ako on chce a potrebuje, lebo vedia, že je tým, kto bude na konci obdobia zostavovať kandidátku. Keby sme mali osem volebných obvodov, ako navrhujeme my, strany by potrebovali ľudí, ktorí im vedia vyhrať voľby napríklad v Žilinskom alebo v Trnavskom kraji. Taký človek od svojich voličov dostáva zrkadlo. Ak bude hlasovať nesprávne, nezvolia ho. Zároveň sa môže v niečom postaviť proti vedeniu strany, napríklad povie, za toto ja hlasovať nebudem, lebo inak ten región stratíme. Takže predpokladáme, že poslanci by boli v takto režime oveľa svojprávnejší. Mohol by tiež priniesť spoluprácu krížom cez strany. Vieme si predstaviť, že by napríklad spolupracovali rôzne strany z toho istého kraja, čo by prinieslo aj určitú kultúru spolupráce.

Podobne by to malo v regiónoch fungovať aj teraz, ale spolupráca je často skôr výnimkou ako pravidlom…

Dúfame, že sa nám nakoniec podarí presvedčiť iné strany, aby s nami do toho šli, lebo veľmi sa im podobnú zmenu zatiaľ robiť nechce. Môžeme ale otvoriť veľkú verejnú diskusiu k tejto téme a oni potom nech vysvetľujú svojim voličom, prečo nechcú zmenu. Ťažko sa vysvetľuje nahlas to, čoho dôvody sa riešia potichu.

Spomínali ste, že chcete rozviazať ruky živnostníkom. Kedysi napríklad minister Mikloš zaviedol paušálne náklady, čo ich odbremenilo od byrokracie, máte v pláne niečo podobné?

Chceli by sme ísť podobnou cestou, nachystali sme pre živnostníkov opatrenia, ktoré im zjednodušia život – napríklad by podľa obratu odvádzali štátu mesačne len jednu platbu. Zahŕňala by sociálnu poisťovňu, zdravotné poistenie a časť daní. Nemuseli by viesť účtovníctvo, iba evidenciu príjmov a výdavkov. Vedeli by ste si spočítať, či sa vám živnosť oplatí, pretože ak máte, povedzme, obrat do päťtisíc, tak vás stojí toľko a toľko, do dvadsať zasa o toľko viac a podobne.

A čo si myslíte o nových daňových licenciách?

Daňové licencie sú v súčasnosti, tak ako mnoho ďalších vecí, zle použité. Vláda predpokladá, že ľudia podvádzajú a ide ich vopred pokutovať. Štát má ale podporovať mladé firmy, ktoré úplne legálne netvoria zisk v prvých rokoch. Veď buďme radi, že tí ľudia nie sú na úrade práce, že možno niekoho zamestnajú, nie že ich namiesto toho pokutujeme za snahu. A ak majú úrady problém s takými podnikateľmi, ktorí príliš optimalizujú základ dane, tak nech začnú fungovať normálne kontroly a tie nech si ich riešia. Nemali by sme však zákonom pokutovať všetkých ľudí.

Zlodej kričí – chyťte zlodeja? Slovenskom pritom vo veľkom hýbe korupcia a rozkrádanie…

Ďalší problém, ktorý rieši zákon, čo akurát komplikuje život. Nemôžeme odstrániť korupciu zákonom o verejnom obstarávaní, nech radšej už začne fungovať prokuratúra, polícia, súdy, život…Až keď ľudia, ktorí sú skorumpovaní, skončia v base, až vtedy sa začne niečo diať.

Lenže ľudia často nemajú chuť alebo sa boja ukazovať na niekoho prstom.

Pretože majú skúsenosť, že sa to nevyšetrí. Systém je taký, že ľudia niečo aj nahlásia, lenže korupciou sa zaoberá Národná kriminálna agentúra, nie okresné, či krajské kriminálky. NAKA vyšetruje, ale my nevieme, čo vlastne. Nepamätám sa, že by niekedy boli odsúdení verejní činitelia za to, ako narábajú s verejnými prostriedkami, vy o nejakom viete?

Máte teda predstavu byť pravicovou stranou a dokázať, že pravica ešte nezomrela?

Jasné. Chceme ukázať, že sme stranou, v ktorej sú profesionáli, manažéri, odborníci. Plánujeme nadviazať na to, čo dokázala urobiť SDKÚ, keď zobrali Mečiarovi krajinu z rúk, priviedli nás do EÚ, do NATO a naštartovali ekonomiku. Hrozne radi by sme tiež zobrali krajinu z rúk Ficovi, naštartovali znovu ekonomiku a dostali nás medzi európsku špičku.

Slováci však často potrebujú aj charizmatického vodcu. Ako to vidíte Vy, máte napríklad nejakú osobnosť v politike ako vzor?

Takto – volila som Andreja Kisku, no keby som mala v slovenskej politike osobnosť, ktorú by som mohla považovať za svoj vzor, tak by som do nej neliezla (úsmev). Ale ak sa nám ako strane podarí posunúť niekam túto krajinu, budem naozaj veľmi rada.

A aká je Vaša osobná vízia v politike?

Priniesť do riadenia tejto krajiny zdravý rozum. Prichádzam z prostredia biznisu, pracovala som ako manažérka, zvyknutá dosahovať výsledky, zvyknutá, že som podľa výsledkov posudzovaná. Som presvedčená, že keď sa chce, tak veci môžu fungovať, a tak nerozumiem, prečo tento štát nefunguje. Respektíve rozumiem, ale nedá sa mi na to pozerať. Preto by som rada situáciu zmenila. Chcela by som, aby sa Slovensko mohlo porovnávať s ostatnými krajinami Európy, lebo nie je dôvod, aby sme sa mali horšie. Ľudia, ktorí sa narodili po revolúcii, sú dnes mladí, schopní, vzdelaní, ktorí cestujú do zahraničia a vôbec nechápu, prečo by u nás mali fungovať veci inak. Jednoduchá odpoveď je – lebo si volíme babrákov.

Majú teda v súčasnosti podľa Vás výhodu noví ľudia v politike alebo skôr známe tváre?

Záleží od konkrétnej situácie a od krajiny…Prvý pohľad hovorí, že výhodu by mali mať tí, ktorí sú skúsenejší, získali v politike rozhľad, ale ten na Slovensku v tejto chvíli podľa všetkého neplatí. Ľudia sú z politikov frustrovaní, majú ich plné zuby. Ukázali sme to veľmi výrazne v komunálnych voľbách, kde masívne zbierali hlasy nezávislí kandidáti. Myslím, že u nás dozrel čas na novú generáciu politikov.

Ak budete niečo chcieť zmeniť, zrejme budete musieť urobiť aj nepopulárne opatrenia…

Áno, ako manažérka túto situáciu veľmi dobre poznám, musíte dosiahnuť výsledky, inak ste tam zbytočný. Ale čo sa dosť podceňuje na Slovensku, je komunikácia a vysvetľovanie ľuďom. Politici sa zavreli do svojich slonovinových veží, myslia si, že ľudia krokom, ktoré robia, nerozumejú, čo je ale podľa mňa somarina. Potom sa rozhodujú sami a v strachu z toho, čo povie ulica, nemajú odvahu ju osloviť. Neveria, že s ľuďmi sa dá hovoriť a situáciu im jednoducho vysvetliť. Neuvedomujú alebo si nechcú pripustiť, že je tu nezanedbateľná časť obyvateľstva, ktorá rozoznáva, vie, a možno je ešte zodpovednejšia ako oni a veľmi presne rozumie dôvodom, prečo nemôžeme ísť donekonečna do ďalších deficitov, aby sme neskončili ako Gréci. Že čo teraz prejedáme, je naša krajina a budúcnosť našich detí. Títo ľudia sa chovajú normálne, slušne, zodpovedne vo svojich súkromných životoch, chcú podobné správanie aj od štátu, treba im veci normálne vysvetliť a nebáť sa verejnej diskusie.

Keď hovoríme o odvahe, videla som že vo Vašich článkoch sa vyjadrujete aj k rómskej otázke. Myslíte si, že ide o riešiteľný problém?

Myslím, že je to riešiteľný problém a mohol byť už dávno vyriešený, keby sme sa mu na Slovensku venovali komplexne. Zároveň ide o nesmierne komplikovanú situáciu, pretože máme stovky osád po Slovensku a tie najhoršie sú doslova humanitárnou katastrofou. Bola som sa tam pozrieť, lebo keď chcete o niečom hovoriť, musíte to najskôr spoznať. Vidíte chatrčky z kadečoho – z dosiek, plechu, na podlahe udupaná hlina, blato a žijú tam stovky ľudí. Väčšinou mladí, lebo v takýchto podmienkach sa vysokého veku nedožijú. Sú generáciou, ktorá je negramotná, nikdy nepracovala a svojich rodičov tiež nevidela pracovať. Nemajú vodu, kanalizáciu, niekde ani elektrinu. Ale existujú aj miesta, kde žijú úplne inak. Napríklad rómska dedina Soľ na východe Slovenska. Tam, keď kráčate medzi domami, vidíte nielen chatrče, ale aj krásne vily s upravenými záhradami. Tí ľudia majú prácu, sú súťaživí a celá komunita sa vie o seba postarať. Je tam jedna bytovka, ktorá je v hroznom stave a bez vody v nej žije asi 80 ľudí, ale dohromady žije v dedine asi 1200 Rómov.

Majorita občanov si myslí, že čokoľvek Rómom dáme, oni to zdevastujú a zničia, ale to nie je pravda. Iste existuje množstvo problémov, ktoré je nutné rozmotať, treba od nich vyžadovať zodpovednosť, prácu… Množstvo projektov sa už ale robí, aj fungujú, Rómovia sú zapojení a osada zmizla. Väčšinou si to vyžaduje angažovaného starostu, silnú osobnosť a samozrejme, prácu. Rómovia potrebujú prácu a vzdelanie.

Tak už len záverom, ako chcete dostať ľudí k volebným urnám?

Tak to je miliónová otázka a asi najväčší problém. Ako vidíte, usilujeme sa. Chodíme po mestách, oslovujeme ľudí, snažíme sa písať, komunikovať, robiť všetko, čo sa dá, v rámci takej normálnej politickej práce. Šanca je totiž strana, ktorá má ambíciu robiť veci poriadne. Založili sme preto úplne klasickú politickú stranu, máme štruktúry po celej krajine, stovky členov, a v tejto chvíli už i 45 okresných šéfov, osem krajských kancelárií. Pracujeme, aby sme boli nachystaní, u nás nejde len o partičku ľudí, ktorá olepí Slovensko billboardami, myslíme to s politikou úplne vážne. Nebudeme niekam vysypávať vlečky hnoja, aby sme na niečo upozornili. Chceme vybudovať v tejto krajine imidž vážnej politickej strany.

Ďakujeme za rozhovor.

Eva Babitzová naposledy viedla Rádio Express, ktoré v roku 2000 spoluzakladala. Pracovala tiež v médiách a bola i riaditeľkou kultúrneho Charlies Centra v Bratislave. Dlhodobo sa venuje aktivitám v treťom sektore, pôsobila aj ako prezidentka Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska. Vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu UK Bratislava v odbore Fyzikálna elektronika a optika so špecializáciou Fyzika plazmy. Žije v Bratislave a má jednu dcéru.

Adriana Drahovská, PR článok