Lenka Slimáková: predstavenie kandidátky do MsZ

Reklama

 

 

 

K rozhodnutiu kandidovať za poslankyňu do mestského zastupiteľstva som dospela po dôslednej úvahe. Vloženie dôvery občanov do Vašich rúk je vážna vec, a preto by s ňou malo byť so všetkou úctou a zodpovednosťou nakladané. Som človek, ktorý sa rád podieľa a ovplyvňuje veci, ktoré majú význam a bojovanie za lepšiu budúcnosť nás všetkých význam určite má. Ako raz vyslovil Confucius: „Kamkoľvek idete, choďte celým srdcom.“

Reklama

 

Od ukončenia školy som prežila časť svojho života v zahraničí. Šesť rokov práce v oblasti marketingu a manažmentu cestovného ruchu a spolupráce s ľuďmi z celého sveta mi dalo obrovský nadhľad a pomohlo objaviť bránu možností a riešení, ako sa veci dajú a aj úspešne realizujú. Rovnako som mala možnosť nahliadnuť do mechanizmu iných miest, ktorý perfektne funguje. Práve tieto skúsenosti by som chcela využiť v prospech nášho mesta. Piešťany majú obrovský potenciál, ktorý správnym prístupom, otvorenou komunikáciou a vzájomnou spoluprácou môže byť zužitkovaný v prospech občanov nášho mesta.

Hlavnými témami, ktorými sa chcem v prípade získania mandátu poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany zaoberať sú rodina, deti, seniori a osobitne téme oživenie časti staré Piešťany. Svoje dôvody, prečo mi tieto problémy veľmi ležia na srdci a predstavy, čo a ako by sme mohli spoločne riešiť, by som vám chcela prostredníctvom tohto média predstaviť. Ak sa pýtate, prečo spojenie „mohli by sme spoločne riešiť“ je zvýraznené, tak odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá. Prácu poslanca mestského zastupiteľstva si ja prestavujem ako vzájomnú spoluprácu medzi občanmi mesta a človekom, ktorému vložili do rúk svoju dôveru, za účelom dosiahnutia lepších životných podmienok pre nás všetkých, spoločne…

Reklama

 

 

 

 

Dovoľte mi teda, aby som prostredníctvom svojho prvého príspevku načrtla jednu z tém, ktorej sa plánujem intenzívne venovať a tou je život v starých Piešťanoch. Ako obyvateľ tejto časti, môžem s rukou na srdci povedať, že je to krásna lokalita, ktorá si však zaslúži oveľa väčšiu pozornosť, než akej sa jej v súčasnosti dostáva. Hoci táto časť stále patrí k Piešťanom, ja by som ju skôr prirovnala k väčšej dedine, nachádzajúcej s v tesnej blízkosti mesta, stále však nie jeho súčasťou. Jeden kostol, zopár maličkých obchodov, kde kúpite skutočne len to najnutnejšie, avšak keď si chcete urobiť poriadny nákup, bez dlhšej „prechádzky“ či cesty na bicykli alebo autom sa nezaobídete, jedna spoločenská akcia ročne- hody (festivaly neberiem do úvahy) a veľmi biedna premávka mestských autobusových liniek. Okrem týchto všeobecných, existuje množstvo ďalších, ktoré sa dotýkajú rôznych vekových kategórií.

Deti – je veľmi zarážajúce, že pre žiadnu vekovú kategóriu sa tu nenachádza naozaj kvalitný priestor, kde by zmysluplne využili svoj voľný čas. Maličké deti nemajú poriadne kvalitné ihrisko. Hoci sa sem-tam nájdu pomedzi bytovkami ešte tie „komunistické“, väčšinou bývajú obrastené pol metrovou trávou a nie sú veľmi vhodné pre tých najmenších a celkovo, pomaly už dosluhujú, preto rodičia častokrát radšej volia polhodinovú cestu s kočiarom do centra (mestský park, Inčučuna, a i.) Žiaľ, ani tie staršie deti nie sú na tom lepšie a sú nútené si doslova vytvárať vlastný priestor na nejakej trávnatej ploche pomedzi stromami, kde si sami vyrobia drevenú lavičku z kúsku dreva, aby mali aspoň ako taký priestor na socializáciu s rovesníkmi. Ako ďalší dôležitý priestor, ktorý by mal byť súčasťou každej väčšej mestskej časti je park. Áno, máme parčík, ale ten názov ja osobne vnímam iba ako formálne pomenovanie toho priestoru, ktorý však svojú úlohu vôbec nenapĺňa. Parky vo všeobecnosti predstavujú plochu zelene, obyčajne na rekreačné využitie a oddych. Je to miesto, ktoré ľuďom neprikazuje, že tam musia chodiť, ale ich atmosféra, vizuálna podoba, prvky dotvárajúce kolorit, nás vyslovene lákajú stráviť tam svoj drahocenný voľný čas, ujsť pred dnešným uponáhľaným svetom a prevetrať si hlavu, či stráviť tam príjemné sobotné popoludnie… Kedykoľvek však idem okolo tohto parčíka, večne zíva prázdnotou. Sem-tam tam niekto zablúdi a chvíľu posedí, ale to tiež len z toho dôvodu, že niet kam inam ísť. Lavičky, na ktorých chýbajú drevené časti, kamenné zvyšky pieskoviska, urezané pne či nevábivá kvetinová výsadzba- to je realita zlého stavu tohto parčíka, ktorej je nutné venovať väčšiu pozornosť. Ľudia potrebujú priestor, kde si môžu prísť oddýchnuť, či posedieť s priateľmi a deťmi, tu to však veľmi chýba a je potrebné to zmeniť.

Posledným, do očí bijúcim problémom tejto časti, ktorý by som rada spomenula, je nepochybne katastrofálny stav chodníkov na ulici Pod Párovcami, spôsobený rozrastenými koreňmi stromov. Táto ulica je akoby pomyselnou spojnicou časti staré Piešťany s centrom mesta a denne od rána do večera týmto chodníkom prechádzajú desiatky ľudí. Či už sú to starší občania, mamičky s kočiarmi, študenti či ostatní občania dochádzajúci do práce alebo na nákup, prechod týmto chodníkom sa pre nich stáva častokrát nepríjemnou prekážkou, nehovoriac o vodičoch, ktorí popri ceste parkujú a neraz je parkovanie pre nich doslova výzvou. Je to dlhodobý problém, ktorému je už najvyšší čas venovať pozornosť, zároveň však zabrániť tomu, aby nastal hromadný výrub stromov, ako sa tak stalo osudom už nejednému z nich popri tejto ceste. Stromy plnia mnoho rôznych užitočných funkcií. Za zmienku určite stojí klimatizačná funkcia stromov, čo znamená že stromy výrazne prispievajú k čistote, sviežosti a niekedy aj vôni ovzdušia. Taktiež zmierňujú teplotné extrémy a hlavne v lete nám poskytujú vyhľadávaný chládok. Nezabúdajme taktiež na estetickú, či krajinotvornú funkciu. Sú rôzne spôsoby, ako upraviť priestor a pritom zachovať zeleň.

Musíme ich však presadzovať a spoločne za ne bojovať. Verím, že to spoločnými silami dokážeme.

Lenka Slimáková