Pamätihodnosti mesta: Nemocnica Alexandra Wintera – Sanatórium Palace a budova Luxor

Reklama

 

 

 

V našom seriáli o mestských pamätihodnostiach sme sa dostali k dvom významným budovám, Špeciálnemu sanatóriu, známemu aj ako Luxor a k Sanatóriu Palace. Nemocnica Alexandra Wintera vznikla spojením oboch stavieb po druhej svetovej vojne a poslednými úpravami prešla v roku 2003. Špeciálne sanatórium vzniklo prestavbou romantického penziónu Luxor, ktorá bola realizovaná v architektonických štýloch konštruktivizmu a funkcionalizmu v rokoch 1925 až 1926 podľa návrhu piešťanského rodáka Pavla Weisza. Funkcionalistické Sanatórium Palace zase vzniklo v rokoch 1929 – 1930 podľa projektu dvojice architektov Jindřicha Merganca a Otmana Klimeša.

Reklama

 

Budova sanatória Luxor vznikla prestavbou staršej romantickej budovy na takzvanom Kráľovskom riadku ako prvá stavba piešťanského architekta Pavla Weisza. V tomto období bola väčšina nábrežných budov postavená v secesnom a historizujúcom štýle. Krok mladého architekta, ktorý len krátko predtým ukončil štúdia v Brne, bol z tohto pohľadu veľmi odvážny, ale zároveň korešpondoval s medzivojnovými trendmi. Pôvodná budova mala blízko napríklad ku Königs vile, v ktorej sa nachádza v súčasnosti pohotovosť a niektoré oddelenia.

Štýl konštruktivizmu a funkcionalizmu je na prvý pohľad rozpoznateľný jednoduchosťou stavby a vzhľad je okrem balkónov charakteristický aj stĺporadím. Okrem tejto budovy sa architekt Pavel Weisz podpísal aj na budovách vila Alba, vila doktora Švorca (Hotel Park Avenue), či vila doktora Horváta, ale jeho najznámejšou stavbou je bezpochyby komplex hotelov Excelsior (Jalta) a Eden.

Reklama

 

 

 

 

Budova Sanatória Palace bola postavená vďaka podnikateľským sklonom doktora Brežného po zbúraní pôvodnej stavby vily Amalienhof. „Palace sanatórium dr. Brežný “ v rokoch 1930 ­- 1934 slúžilo výlučne pre kúpeľných hostí a bolo otvorené celoročne. Podnikavý doktor sa už dlhší čas pokúšal zriadiť v časti sanatória nemocnicu a dňa 12. marca 1934 vydala vláda ČSR v Prahe na návrh Ministerstva verejného zdravotníctva a telesnej výchovy, po dohode s ministerstvami vnútra a financií uznesenie, na základe ktorého bola jeho žiadosť podporená. Do konca roku 1935 sa tu hospitalizovalo 1411 chorých, vykonalo sa 495 operácii, zomrelo 8 osôb, pôrodov bolo 37, pri nich zomrelo 8 detí, živých zostalo 14 chlapcov a 15 dievčat. Doktor Brežný sa však dostal do finančných ťažkostí a celú budovu Palace odkúpila v apríli 1941 na súdnej dražbe vtedajšia Slovenská republika.

Podobu budove sanatória doktora Brežného dali architekti Jindřich Merganc a Otman Klimeš. Stavba je najvýznamnejšou realizáciou dvojice, ale k veľkým škodám na jej vzhľade došlo počas úprav fasády. Hoci sú pod realizáciou podpísaní obaja stavitelia, väčší prínos pri tvorbe návrhu je pripisovaný Jindřichovi Mergancovi, ktorý bol skúsenejším výtvarníkom.

Nemocnica Alexandra Wintera vznikla po druhej svetovej vojne prepojením oboch sanatórií. Úpravy, súvisiace so vznikom a prevádzkou nemocnice – posledné sa uskutočnili na začiatku 21. storočia – rešpektovali puristický charakter fasád Špeciálneho sanatória, ale znehodnotili príkladné funkcionalistické fasády Sanatória doktora Brežného. Reprezentatívnosť medzivojnových interiérov sa rozplynula pri rozdeľovaní veľkých priestorov.

-lt/Zdroj: Piešťanské informačné centrum, Nemocnica Alexandra Wintera, Piešťanský týždeň-