Blog Petra Benka: Starhrad na kolesi

Reklama

 

 

 

No, taký extra výlet, dosti ďaleko od rodnej hrudy, ale trochu taký podobný Piešťanom. Lebo síce nie okolo jazera Sĺňava, ale okolo vodného diela Žilina. Starhrad preto, lebo ešte stále jazdíme popod Strečno a ten Starhrad tam tak provokačne trčí. Na Strečne som sa už raz cestou zastavil, ale pri Starhrade sa nezastaví skoro nikto, aspoň si tak myslím, podľa seba, neobjektívne.

Reklama

 

Takže moja klasika, ráno vstávam a mažem sólo na kolesi na stanicu na Košičák o siedmej v nedeľu 10. júla. V Žiline sa trochu mocem, spred stanice hľadám cyklotrasu poza futbalový štadión, smer na Tepličku, ale na jednom moste ma mapy sklamali a cyklotrasu, čo po nej chcem ísť, vidím pod sebou a neviem sa na ňu trafiť, navedie ma to nakoniec k divokej vode, o ktorej som teda nevedel a už viem.

Reklama

 

 

 

 

Od divokej vody už značenie v poho, mastím po šotoline okolo Váhu k vodnému dielu. Od hrádze je to už skoro všetko po asfaltke cyklotrase okolo vodného diela až po Strečno, teda obec. Pri hrádzi je nejaké také rekreačné oddychové stredisko, že Hu man. Plážový volejbal, kávička, raňaječky, obedíky, paintbol, posedeníčko a hlavne výborné štartovacie miesto na cyklo okolo vody – http://www.extremepark.sk/.

Takže už okolo jazera, sem tam chatička rybárska, sem tam mólo, jedna pizzerka. Po nejakých 20 km som v Strečne. Vynorím sa pri informačnej kancelárii, podrobím malému výsluchu slečinku a kúpim proforma mapu Strečna za 50 centov. Cez mostík pre peších a asi aj bicyklistov na druhú stranu Váhu a hľadám červenú turistickú trasu v Nezábudkovej Lúčke. Mám, ale hneď sa mi aj stratí, tak sa ide okolo Váhu stále, šak mosím trafiť. Popod jeden železničný most, popod druhý. Akurát ide vlak. Zahúkal, že som skoro z kolesa spadol. Za železnicou sa objavuje aj stratená červená značka a privedie ma až na Starhrad.

Posledných 300 metrov vediem kolesko pekne za ručičku jako školkára. Okolo 12tej som hore na hrade. Výhľad zo zrúcaniny na Domašínsky meander je super. Či je zrúcanina romantická, alebo či má dušu a charakter to je mimo mňa, to nechávam na druhých. Čosik skúšam nafotiť. Silné slnko, silné tiene, moc sa fotenie nedarí, ale jako dokument bude stačiť.

Log dva teplej vody zo zaprášenej fľašky na ráme a ide sa domov. Po rázcestie peši potom na kolesi. Pred železnicou odbočím doprava a ajhľa, ide sa po červenej značke. Privedie ma zase k mosteku v Strečne. Idem však tentoraz na Varín, aby som čekol trasu aj po druhej strane vodného diela. Výborná, akurát som hladný jako pes a ničoho nikde. Pri obci Mojš vidím, pekný veľký drevený lodek na suchu, že reštika bude. Spúšťam sa dole, iba zmrzka, kopec druhov káv a pív a na jedenie nič. Našťastie je tu mostek na druhú stranu a tam tá pizzerka. Takže nedeľný obed je 17- ka, teda pizza Siciliana, šmankote aj so slanečkami, kofola plus. Spráskam a prejdem zase na druhú stranu, nech mám komplet kolečko. Dobrý asfalt, kopec bicyklistov a korčuliarov. Napodiv žiadna namaľovaná korčuľa, každý intuitívne po svojej strane. Korčuliari nemajú prečo vyrypuvat. Inak je to tu širšie ako okolo Sĺňavy a o dosť.

Šťastlivo prichádzam zase k žilinskej stanici, čeknem ešte aspoň na chvíľku pešiu zónu, na námestí fontánu a počkám na vlak. Košičák mešká, tak sa rozhodujem nasáčkovať do regionálneho expresu o 16:11 odchod. Má celkom sympaticky skoro v každom vagóne háky na koleská, tak sa teším, že nemusím dávať kolesko do počtového a mám ho pekne pod kontrolu a si ho aj naložím aj vyložím a nemusím na nikoho čakať. Pre koleskára je to s tým regio omnoho lepšie, aj keď to trvá čosik dlhšie, lebo stojí častejšie, ale dá sa. Cca dve hoďky a som doma v PN. Cestou vo vlaku som spomínal na tých slanečkov, a tak som dal hneď veľkú červenú vineu u Turka. Celkom fajinský výlet to bol. Ráno o pol siedmej z domu, večer okolo pol siedmej som bol zase doma. Nejakých 50 kilometrov, ale čosik treba ubrať, lebo som aj niečo blúdil, aj som bol pozrieť tú divokú vodu. Je to tak na celý prázdninový deň.

Neváhajte, dajte to, oplatí sa.

Peter PN