Prezradil Boris Filan tajomstvo?

Reklama

 

 

 

V prípade, že ste v prvý februárový deň podvečer nestihli prísť do Kursalonu na prezentáciu nového cestopisu Borisa Filana z ostrova Srí Lanka s názvom Tajomstvo Budhovho úsmevu, nezúfajte, už by ste sa nezmestili.

[singlepic id=9438 w=320 h=240 float=left]Miestnosť bola preplnená ako štvrtkové poobedné vlaky, keď sa študenti vysokých škôl z celého Slovenska vracajú domov. Ingrid Filanová sa pre divadelné povinnosti nedostavila, no je možné, že sa taktiež do preplnenéjo Jazz Artu už nevošla. Výborný rozprávač s príjemným hlasom, Boris Filan, komentoval priateľstvo s Ivanom Popovičom, ktorý bol jeho hosťom, slovami: „Vidíme svet rovnakými očami.“ Za istým cieľom sa vydávajú na svoje „triko“ a po vlastnej osi. Spisovateľ prežil počas piatich komplikovaných ciest na ostrov Srí Lanka množstvo, chvíľami až neuveriteľných, príhod a nafotil tisíc fotografií. „Mám pomerne malú klenotnicu situácií a chvíľ, keď som bol na najvyššiu možnú mieru cestovateľsky vzrušený, vizuálne lačný, ľudsky zvedavý, emocionálne nabudený [singlepic id=9436 w=320 h=240 float=right]a celkovo nadšený. Keď sa ku mne život zachoval tak ako Júlia k Romeovi po balkónovej scéne. Moje chlapčenské sny, novinárske túžby, tulácke predstavy a reportérske nadržania sa plnili a škovránok ešte nezaspieval. Bohovia mi dovolili fotiť u nich v spálni aj v kuchyni. Láskaví ľudia mi predvádzali obrazy zo svojho tajného posvätného života. A čo je dôležité, nenaháňal som sa so svorkou ostatných zvedavcov. Bol som široko ďaleko jediný, a preto ma akceptovali a tolerovali,“ zachytáva vo svojej knihe tento fotoraj nielen obrazne, čím potvrdzuje, že je skutočným majstrom slova. Ivan Popovič navštívil Srí Lanku približne pred dvadsiatimi rokmi, čo im umožnilo porovnať zmeny, ktoré so sebou priniesol čas i doba. Z hygienických dôvodov bol zakázaný predaj pri cestách, stráca sa farebnosť… V Piešťanoch sa napríklad pomaly vytráca čaro mestského trhoviska. Po tom, čo sa premiestnilo, klesol i počet predajcov. Z kroka na krok sa približujeme k scenáru na Srí Lanke.

Reklama

 

Čas spomínania sa postupne naplnil. Vášnivý svetobežec prezradil začínajúcim cestovateľom niekoľko osvedčených rád: „Z celého srdca musíte po ceste túžiť, urobiť všetko preto, aby sa realizovala, dokázať prijať dar cesty.“

Posledný tip doplnil vtipným príbehom, ktorý by bol prehrešok nenapísať.

Reklama

 

 

 

 

[singlepic id=9434 w=320 h=240 float=left]Príde chlapík do baru s opičkou na ramene. Objedná si panáka. Opička zatiaľ zoskočí a začne po bare pobehovať. Vyskočí na pult, siahne do misy s olivami, pár ich zje, potom sa vrhne na plátky citrónu a nakoniec vyskočí na biliardový stôl. Strčí si do pusy guľu a prehltne. Barman neveriaco pozerá a hovorí:

– „Sakra, človeče, videli ste to? Tá opica prehltla biliardovú guľu!“

– „To ma neprekvapuje,“ odpovie chlapík. „Tá malá potvora zožerie všetko, čo jej príde do ruky.“

Chlapík dopije, zaplatí drink a odíde. Za štrnásť dní sa v tom bare objaví opäť i s opičkou. Zase si dá panáka a opička začne behať po bare. Vyskočí na pult, nájde čerešňu, priloží si ju k zadku a až potom zje. Barman je znechutený a hovorí chlapovi:

– „Tá vaša opica si najskôr priložila čerešňu k zadku a až potom ju zjedla.“

– „To ma neprekvapuje. Stále žerie všetko, čo jej príde do ruky, ale od tej doby, čo prehltla biliardovú guľu, si všetko najskôr poctivo premeria!“

Po príbehu sa Boris Filan rozlúčil slovami: „Pozor, aby vám cesta nebola nikdy priveľká!“

A čo sa týka tajomstva… „V Egypte, v Maroku, v Thajsku aj na Srí Lanke je to niečo takmer bežné. Robia to bohatí aj chudobní, na kaste fakt nezáleží. Teraz som si uvedomil, že to robia aj v Indii. Teda nie aj, ale najmä v Indii. Tam sú v tom úplní majstri, ako Íri v biliarde. Kým to píšem, stále usilovne premýšľam, že keď príde tá chvíľa, keď sa už dostanem k veci, ako pomenujem to, čo tí muži robia. Jednoducho chlapi v trópoch, domorodci, si v jednom kuse…“

Tajomstvá sa predsa len tak neprezrádzajú, moment prekvapenia na vás preto ešte len čaká…

Ak máte chuť, vypočujte si jeden z tajuplných príbehov, ktorý odznel počas večera. Tento nebol zo Srí Lanky, ale z Peru:

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=RdemZGTAIqo[/youtube]

Autor: Tatiana Michalková  Foto a video: Tomáš Hudcovič – hugophoto agency

[nggallery id=448]