Ochotníci z Trakovíc priniesli silný Ježišov príbeh na dosky Domu umenia

Reklama

 

 

 

Večer pred Kvetnou nedeľou, ktorou začína Veľký týždeň, zavítalo do Domu umenia Divadlo na TrakOch s rockovou operou Jesus Christ Superstar.  Tim Rice  a Andrew Lloyd Webber ju napísali v roku 1969. Opisuje 2000 rokov starý príbeh posledného týždňa života Ježiša Krista, od jeho príchodu do Jeruzalemu po ukrižovanie, pričom je rozprávaný z perspektívy Judáša Iškariotského.

Divadlo na TrakOch vzniklo v Trakoviciach pred sedemnástimi rokmi. Jeho zakladateľkami boli Zuzana Komarňanská a Katarína Rajnicová. Ochotnícky súbor má dvadsať stálych členov, ktorých počet sa pre naštudovanie Jesus Chris Superstar rozšíril na štyridsať a pre predstavenie v Dome umenia až na 60 hercov, tanečníkov, hudobníkov a spevákov. Dnes v súbore okrem Trakovičanov hrajú aj divadelníci z Bučian, Trnavy, Veľkých Kostolian, Ratnoviec a Piešťan.

Reklama

 

Predstavenie v piešťanskom Dome umenia bolo derniérou hry v podaní divadla. Bol to jeden zo snov, ktorý mala zakladateľka súboru K. Rajnicová. Tá sa pri Jesus Christ Superstar stala aj režisérkou a zároveň jednou z hlavných postáv, keď stvárnila postavu Márie Magdalény.

Vrámci promokampane pred vystúpením v Piešťanoch pozývali divadelníci návštevníkov slovami: „Týždeň pred Veľkou nocou obráťte svoju pozornosť od každodennej reality a prežite s nami radosť, smútok, hľadanie pravdy a vieru, že všetko čo sa deje zmysel má…“ Na predstavenie sa v hľadisku zišlo okolo piatich stoviek hostí, takže sála bola takmer vypredaná. Tí čo prišli, neoľutovali. Videli silný príbeh, ktorí stále nestráca na aktuálnosti, i zakomponovanie súčasných udalostí, ktoré sú v mnohom rovnaké ako tie pred dvetisíc rokmi. Súboj dobra a zla je nekonečný a vďaka Ježišovi nabral novú dimenziu. Dal ľuďom nádej, že smrťou sa všetko nekončí, a že život zmysel má. 

Reklama

 

 

 

 

V niektorých momentoch prenesenie deja do súčasnosti naháňalo naozaj zimomriavky na chrbte. Človek si začal uvedomovať našu ľudskú nepoučiteľnosť, keď pre peniaze, či slávu, sme stále opakovane ako ľudia schopní zradiť základné princípy nášho bytia a vykašľať sa na dobro a lásku. Každý jeden z nás svojim konaním aj dnes pridáva údery na klince v Ježišových rukách a nohách. S jeho smrťou sme však dostali nádej, že i napriek našej nedokonalosti máme stále šancu vrátiť sa na správnu cestu.

Dielo tak ako ho napísali autori, končí smutne Ježišovou smrťou. Viacerým divákom chýba zmŕtvychvstanie, ktoré prinieslo ozajstnú nádej do ľudských životov. Predstavenie v Dome umenia tiež končilo smrťou, avšak počas klaňačky a prídavku, keď sa Ježiš so všetkými účinkujúcimi vrátili na scénu a zaspievali poslednú pieseň, zacítili diváci i silu zmŕtvychvstania.

Text a foto: -th-