Víkendové čítanie: Zuzana Vetríková „Moja kamarátka Simonka“

Reklama

 

 

 

Možno tomu nebudete veriť, ale ja mám kamarátku a to nie hocijakú. Je to sýkorka. Dala som jej meno Simonka. Asi sa budete čudovať, ako som k takejto kamarátke prišla, ale na tom nič nie je. Poviem vám teda, ako si takúto kamarátku môžete nájsť aj vy. Raz na jeseň ocino doniesol rôzne doštičky a povedal, že ak budem chcieť, môžem mu pomôcť postaviť búdku pre vtáčikov.

Ja som mu nato povedala: ,,Jasné, že chcem a môžeme sa hneď do toho pustiť.“ Za chvíľu sme mali postavenú krásnu vtáčiu búdku, ktorú sme s ocinom pripevnili na zábradlie nášho balkóna. Dali sme tam semiačka, ktoré môžu jesť len vtáčiky. Viete, vtáčiky nemôžu papať hocičo, aby ich neboleli brušká! Zo začiatku bola búdka prázdna, ale potom sa tam objavila nádherná sýkorka so žltým bruškom.

Reklama

 

Najprv len ďobkala zobáčikom do zábradlia, ako keď klopeš na dvere, keď sa chceš dostať dnu, ale potom sa osmelila a napratala sa semiačkami do sýta. Veľmi som si ju obľúbila. Potom postupne začali prilietavať aj iné vtáčiky. V búdke boli vrabčekovia, drozd, ale dokonca aj holub a to vám poviem, ten bol strašne pažravý, skoro všetko zjedol. Keď sa už úplne ochladilo a nastala poriadna zima, tak, že snehová fujavica schovala všetky polia, trávu aj veľké koruny stromov, moja sýkorka Simonka sa po veľkej fujavici do mojej búdky už nevrátila. Vystriedali sa tam všetky vtáčiky ale po Simonke nebolo ani stopy. Trvalo to vyše týždňa a ja som si začala myslieť, že tá snehová fujavica ju zafúkala niekam preč.

Ale čo sa nestalo? Sedím si v obývačke a pozerám rozprávky, keď tu zrazu počujem: „ ťuk, ťuk“…niekto ťuká  na zábradlie  balkóna, znejúc úplne ako moja sýkorka Simonka. Vyskočila som zo sedačky a pomaličky som sa priblížila k záclone. Veru bolo to tak. Bola to ona. Simonka preskočila zo zábradlia do búdky a začala ďobkať semiačka. Ale nebola tam sama. Priviedla si aj ďalšie kamarátky sýkorky, ale tým som mená nedala, lebo ich ešte neviem rozoznať. Moju sýkorka Simonku spoznám, lebo vždy sa ohlási, že prišla a pekne zaťuká.

Reklama

 

 

 

 

Keby ste chceli aj vy mať takú kamarátku alebo kamaráta vrabčeka ako mám ja, tak poproste ocina, alebo maminu, nech vám čo najskôr postavia takúto búdku ako mám aj ja.

Zima už klope pomaly na dvere…

Zuzana Vetríková, 4. trieda, ZŠ F. E. Scherera Piešťany, 2. miesto v I. kategórii Próza, Literárnej súťaže mesta Piešťany v roku 2015.

Ilustračné foto: archív PNky