Viete prečo slávime advent, čo tento sviatok znamená a kto vytvoril prvý adventný veniec?

Reklama

 

 

 

Názov Advent pochádza z latinského slova adventus, čo znamená príchod a prvú nedeľu po svätej Kataríne sa ním v katolíckej i evanjelickej cirkvi začína liturgický rok. Obdobie je symbolické čakaním na príchod spasiteľa, upokojením sa pred koncom roka, ale aj pôstom a v minulosti sa počas tohto času nekonali svadby ani zábavy. Jeho, dnes už takmer neodmysliteľnou, súčasťou je adventný veniec, ktorý ako prvý vytvoril z čečiny v roku 1860 Johann Henrich Wichern v Hamburgu. 

Advent mal v minulosti rôzne podoby a trval od dvoch do šiestich týždňov. Na štyri nedele ho skrátil až pápež Gregor I. Veľký medzi rokmi 590 až 604 a táto dĺžka symbolizuje 4000 rokov od stvorenia sveta, kedy ľudstvo čakalo na Mesiáša. Pôstne pravidlá zaviedol do adventu až v roku 1362 pápež Urban V.

Reklama

 

Veľmi zaujímavý je príbeh adventného venca. Prvý svojho druhu vytvoril už spomínaný Johann Henrich Wichern, ktorý študoval teológiu a stal sa evanjelickým pastorom a pripomínal adventný kalendár. Vo svojom živote veľmi túžil pomáhať chudobným ľuďom a opusteným deťom. Za milodary, ktoré ako pastor dostával, vybudoval sirotinec a práve kvôli otázkam detí, ktoré chceli vedieť, kedy už budú Vianoce, vyrobil prvý adventný veniec. Vytvoril ho z čečiny a dreva pričom na každý deň adventu pripevnil jednu sviečku, štyri z nich boli väčšie a pripomínali nedele. Adventný veniec plní v prenesenom význame aj misijnú úlohu, pretože aj neveriacim pripomína príchod Vianoc a narodenie Ježiša Krista.

Reklama

 

 

 

 

Adventný kalendár kedysi začínal až 6. decembra na Mikuláša, keďže ho na tento sviatok dostávali dobré deti. Najstaršie známe ručne zhotovené kusy pochádzajú z roku 1851. Súčasnú podobu začal vytvárať Nemec Gerhard Lang, žijúci v rokoch 1881 – 1974. Prvé jeho kalendáre boli vlastne malé farebné ilustrácie, ktoré ľuďom pripomínali zostávajúce dni do Vianoc. K myšlienke ho priviedla jeho mama, ktorá mu do podložky s obrázkom ako malému zapichla 24 sviečok. Podoba s otvárateľnými okienkami vznikla až začiatkom 20. storočia vo firme Reichhold & Lang. Nemecká firma prosperovala až do druhej svetovej vojny, kedy bola výroba týchto obrázkových kalendárov s biblickými motívmi dokonca zakázaná. Prvé kusy so sladkou čokoládovou náplňou začali vznikať až v roku 1958. Dnes už existuje obrovské množstvo rozličných prekvapení vo vnútri okienok – od sladkostí cez figúrky po autíčka a zmenila sa aj potlač, pričom biblické motívy nahradili obrázky, propagujúce jednotlivých výrobcov.

Obdobie adventu sa spája aj s našimi ľudovými tradíciami a zvykmi. Na Barboru, ktorá má sviatok 4. decembra, napríklad dievčatá a ženy nevykonávali ženské práce, teda nepriadli a nešili. Slobodné dievčatá dávali dávali do vody čerešňovú halúzku a ak im do štedrého dňa vykvitla, znamenalo to, že sa v priebehu ďalšieho roka vydajú. K Mikulášovi neodmysliteľne patria anjel a čert a táto trojica odmeňovala deti za dobré i zlé skutky. Tí, ktorí poslúchali dostali sladkosti a naopak, tí neposlušní si vyslúžili uhlie. V minulosti bol za najkratší deň roka považovaný 13. december a ľudia boli presvedčení, že na Luciu majú zlé sily najsilnejší vplyv. Proti strigám sa chránili cesnakom, kreslením krížov a ženy zaodeté v bielych plachtách s pomúčenou tvárou vyháňali zlých duchov. V tento deň sa začínala aj takzvaná „lístočková“ veštba pre slobodné dievčatá. Dvanásť mužských mien napísali dievčatá na papier, uložili ich pod tanier a každý deň jeden papierik spálili, bez toho, aby vedeli aké meno na ňom bolo. Na Štedrý deň sa dozvedeli meno ich vyvoleného.

Plný rôznych tradícií bol najmä Štedrý deň. Ľudia z jedla dávali bokom pre domáce zvieratá, aby počas roka nehladovali. Nohy stola a stoličky bývali zviazané reťazou, vďaka čomu mala rodina držať pohromade. Pod stôl sa dávalo seno a obilie, pretože to malo rodine zaručiť dobrú úrodu. Do hrnca so studenou vodou sa lialo roztavené olovo a podľa tvaru sa prorokovalo, čo im ďalší rok prinesie. Ak sa po prekrojení jablka v strede objavila hviezdička, znamenalo to zdravie a šťastie. Do peňaženky sa dávala šupina z kapra, čo malo zabezpečiť bohatstvo a odohnať núdzu. Mnohé z týchto zvykov sa dodržiavajú ešte aj dnes, ale na iné sa už postupne zabúda.

Ak už patríte k tým, čo striktne dodržujú tradície alebo vaše Vianoce vyzerajú skôr moderne, nemali by sme zabúdať, že sú to predovšetkým sviatky pokoja a radosti bez ohľadu na množstvo alebo cenu darčekov.

-lt/Foto: lt, wikipedia.org, ludovezvyky.estranky.sk-