Koktail

Veľká noc v sebe spája kresťanské i ľudové tradície

Published

7 rokov ago

14. apríla 2017

PNky.sk

Reklama

Veľkonočné sviatky majú svoje zastúpenie v mnohých krajinách sveta a známe sú napríklad pod názvami Easter, Ostern, Pascha, Pasen, Påske či Pâques. Majú veľký význam nielen pre kresťanov, ale udržiavajú sa počas nich aj rôzne ľudové tradície a zvyky, ktoré sú pre jednotlivé národy výrazne odlišné. Prinášajú jedinečné náboženské obrady pripomínajúce ukrižovanie i zmŕtvychvstanie Krista, ale aj príchod jari a prebúdzanie života. Slovensko sa môže v súvislosti s Veľkou nocou popýšiť jedným rekordom, najdlhší korbáč na svete má 106,20 metra a vyrobili ho bratia Kováčovci z Horoviec. Veľká noc patrí spolu s Vianocami k najväčším kresťanským sviatkom.

Obdobie kresťanského veľkonočného týždňa začalo Kvetnou nedeľou, na ktorú včera nadviazal Zelený štvrtok, ktorý by mal do kresťanských domácností po vzore poslednej večere priniesť „zelené jedlá“. Tento deň je aj dňom ustanovenia Oltárnej Sviatosti a deň vysviacky apoštolov za kňazov, mlčia tiež zvony, čo vyjadruje smútok nad umučením Ježiša Krista a strach prenasledovaných učeníkov. V každej farnosti alebo v biskupskom chráme sa slúži len jedna omša, aj keď je tam prítomných viac kňazov. K ľudovým zvykom v tento deň patrilo skoré vstávanie a umývanie sa rosou, aby ľudia predišli chorobám. Bolo treba tiež predchádzať hádkam a požičiavaniu peňazí, čo malo ľudí ochrániť pred spormi a zabezpečiť im dostatok peňazí.

Reklama

Veľký piatok je dňom prísneho pôstu, ktorý pripomína Kristovu smrť na kríži na jeruzalemskej Golgote. V tento deň sa neslúži žiadna omša, pretože tá je radostnou udalosťou a v kostoloch býva kríž zahalený fialovým závojom a spievajú sa obsiahle pašie. Súčasťou liturgie je Boží hrob, teda miesto kam sa chodia veriaci pokloniť krížu. K ľudovým zvykom patrilo kúpanie v studenej vode, mládenci, ktorý sa potopili pre kamienok a hodili ho cez ľavé rameno nemali mať problémy so zubami. V tento deň sa vyrúbali takzvané pašiové nite, pričom košeľa utkaná z tohto materiálu mala majiteľa ochrániť pred bleskami.

Biela sobota prináša najdlhšie cirkevné obrady, ktoré sa konajú vždy po západe slnka a začínajú sa svätením ohňa a následne sa ním zapáli veľkonočná svieca. Tento deň je prípravou na vzkriesenie. Obyvatelia obcí sa starali o svoje polia a úrodu, na role sa dávali krížiky s ohorených drievok a na lúky sa zase sypal popol s posväteného ohňa. Doma sa upratovalo, zdobili sa veľkonočné vajíčka a piekli sa baránky.

Reklama

Veľkonočná nedeľa je najväčšia slávnosť kresťanského roka, oslavuje sa počas nej Kristovo vzkriesenie. Tento deň sa odohráva vždy po prvom jarnom splne a tak sa každý rok koná v iný deň. V kostoloch sa svätili jedlá, ktoré sa predchádzajúci deň napiekli. S týmito pokrmami sa hostili návštevy, ale dávali sa i do studne, na záhrady a na polia.

Veľkonočný, nazývaný aj červený pondelok prináša ľudové zvyky šibania a oblievania, pričom mládenci chodili v minulosti na obchôdzky už skoro ráno. Od dievčat dostávali za odmenu ručne zdobené vajíčka, drobné peniaze i slaninu. Voda, ktorou sa oblievalo, mala zabezpečiť zdravie a krásu. Okrem toho sa robili rôzne magické pokrmy a nápoje, ktorými dievčatá častovali vyvolených mládencov. Šibanie nebolo vnímané ako niečo ponižujúce, ale zelený prútik mal na ženu preniesť ohybnosť, mladosť, plodnosť a krásu.