Skrýše sú všade, čakajú len na objaviteľov

Predierame sa kríkmi na Kúpeľnom ostrove, nazeráme do odtokovej rúry i bezúčelnej šachty. Jediné, čo nájdeme je provizórne obydlie bezdomovcov. Navigácia označila konkrétne miesto, ale hľadáme už aj v okruhu desiatok metrov. Bezvýsledne. Asi sme do súradníc zle dosadili súčet žalmu a veršu z biblického nápisu Surge et ambula.

Toto je naša prvá skúsenosť s geocachingom – jediným druhom aktívneho oddychu, ktorý sa nezaobíde bez internetu. Zahŕňa horskú i mestskú turistiku, hľadanie a objavovanie, ale aj matematiku, logiku, geografiu a hlavne dobrú zábavu.

Po celom svete existuje v tejto chvíli presne 1 181 847 kešiek (z anglického cache [keš] – úkryt) podobných tej, ktorú sme neobjavili. V Piešťanoch a blízkom okolí ich je asi 30. Rozmanitá krajina je vynikajúcim hracím poľom – centrum mesta, Kúpeľný ostrov, brehy Sĺňavy, Červená veža, Považský Inovec,  tam všade sú ukryté škatuľky plné rôznych (ne)potrebností. Pre nadšencov geocachingu to sú vzácne poklady, ktoré je potrebné nájsť, doplniť a opäť schovať. Prvý neúspech nás neodradil, skúšame šťastie

znova.

Na Červenej veži nie sme vystavení podozrievavým pohľadom okoloidúcich. Musíme sa vcítiť do kože toho, kto tu „poklad“ ukrýval, ale natrafíme len na plastové fľaše upravené na fajčenie marihuany a injekčnú striekačku. Až neprirodzene pohodená vetva nám naznačí, pod ktorý kameň treba nazrieť.

Zemepisné údaje boli tentoraz správne. Potvrdilo sa, že pri geocachingu je najdôležitejšie odhodlanie. A prístup na internet. Na špecializovaných weboch sú zverejnené súradnice jednotlivých skrýš. Tie treba zadať do GPS navigácie, ale v núdzi postačí aj Google mapa. S ňou je však hráč trochu znevýhodnený. Musí si zapamätať presné umiestnenie alebo si ho zakresliť do papierovej mapy. Nemá totiž navigáciu, ktorá ho na dané miesto zavedie. Hra je o to zaujímavejšia, hľadanie náročnejšie a pocit víťazstva pri vypátraní skrýše intenzívnejší.

Hráči sa vďaka geocachingu dostanú na miesta, o ktorých predtým nevedeli. Podrobne prečešú kríky, poprezerajú všetky duté pne, odvalia kdejaký balvan, nazrú a pošmátrajú v každej  tmavej škáre. Tí najviac zanietení sú kvôli podpisu v „pamätnej knihe“ (obsahuje ju každá keška) ochotní zmoknúť, zamotať sa do pavučín, brodiť sa blatom i snehom.

Okrem toho často riešia rôzne hádanky, navštevujú pamätihodnosti, lúštia sudoku. Na nájdenie istej skrýše v centre Piešťan sú potrebné znalosti kvadratických rovníc, pri inej je potrebné zájsť k hrobke Winterovcov, ďalšia vyžaduje znalosť tvorby Ludviga van Beethovena. Jedna z najťažších sa nachádza v trojuholníku, ktorého vrcholmi sú skrýše v lesoch Považského Inovca. Správne súradnice získa len ten, kto objaví všetky tri. Vlastnú kešku má aj 5. ročník MFF Cinematik. Jej prvý objaviteľ v nej našiel voľnú vstupenku na festival.

Cestou na Čertovu pec, mimo turistického chodníka nachádzame okrem húb a drienok aj dutý peň a v ňom plastovú krabicu. Okrem pamätníka a ceruzky tu je aj malá

bábika, minca, odznak so Supermanom, žltá gulička… Berieme si Supermana, aby sme ho pri ďalšom nálezisku  mohli vymeniť za niečo iné. Pre ďalších hľadačov tam nechávame 1 katarský rial.

Cestou späť spomíname Billa Clintona. To jeho vláda v roku 2000 odstránila umelú odchýlku, zavádzanú do systému GPS. Civilné navigácie majú odvtedy presnosť niekoľkých metrov. Netrvalo dlho a niekto v Oregone vytvoril prvú skrýšu. Jej súradnice zverejnil na webe a prípadným nálezcom odkázal, aby tam niečo nechali a niečo si zobrali. A geocaching bol na svete.

Autor: Martin Palkovič Foto: Martin Palkovič a Michal Kopunec