Rozprávkový úsmev s Úsmevom

Reklama

 

 

 

Je sobota šesť hodín ráno a v piešťanskom mestskom parku panuje čulý ruch. Desiatky ľudí pobehujú hore dole po chodníkoch. Nie, nie sú to orientační bežci, ani ranní nespavci, ktorých to v posteli omína. Je to len skupina dobrovoľníkov, ktorí pripravujú asi najväčšiu piešťanskú akciu pre deti.

Čas beží a ako stúpa slnko, úmerne sa objavuje i pot na tvárach či chrbtoch a rekvizity pribúdajú ako huby po daždi. Po pár hodinách je všetko pripravené ku všeobecnej spokojnosti organizátoriek. Ešte niečo preložiť, nejaké drobné detaily ako napríklad ohrada pre zver a je to. Teda skoro, lebo postavenie ohrady chvíľku trvá.  Ale naozaj už len kozmetické úpravy a hor sa prezliekať do kostýmov.

Reklama

 

Nie je ešte ani desať hodín a park už sa plní kočíkmi a džavotom detí. A keď sa napíše plní, tak sa naozaj plní. Obrovský nápor nedočkavých a zvedavých deťúreniec sa pomaličky rozptyľuje po ploche parku. Rodičia s plánikmi v rukách navigujú svoje deti z rozprávky do rozprávky. Na každom stanovisku splnia nejakú drobnú úlohu typickú pre danú rozprávku a môže sa ísť ďalej. Niektoré deti sa hanbia, iným sa zase aktivita tak páči, že po pár minútach stratia rodičia trpezlivosť a berú si ratolesti za obrovského plaču a kriku preč. Nuž čo, nie každý deň vidia svojich hrdinov naživo a môžu sa s nimi hrať. Ruku na srdce dospeláci, ako by sme reagovali my, keby nám v detstve niekto pripravil podobnú akciu s takými kulisami, nápadmi a kostýmami.

Reklama

 

 

 

 

Sú tri hodiny popoludní, končí to najväčšie teplo i akcia je na konci. Teda aspoň tá oficiálna časť. Ešte spoločná fotka na pamiatku nádherne prežitého dňa a môže sa pokračovať ďalej. Pobaliť veci, spratať všetko ku chodníku, vyčistiť miesto a konečne sa prezliecť a… a sadnúť si. Sedíte a premýšľate či chcete jesť, pretože navlečený v kostýme ste vypili kvantum vody, ktorú hneď stratíte vypotením.

Sedíte v aute a je opäť šesť hodín… no poobede. Zbierate a vozíte stále veci odkiaľ boli požičané. Vozíte to svojím autom, za svoje pohonné hmoty, robíte to nejako automaticky. Pre dobrú vec. Hovorí sa, že úsmev nestojí nič. Sobotný rozprávkový úsmev stál nielen pot a drinu. Stál neskutočné množstvo dobrovoľníckych hodín, pretože akcia takýchto rozmerov sa pripravuje polroka. Rokovania, hľadanie sponzorov, premýšľanie s čím novým prísť a zaujať. Keď si to už vymyslíte, príde horšia fáza s to ako to zrealizovať za minimálne náklady. Predsa len občianske združenie nedisponuje majetkom potrebným na akciu a čo získate späť je skutočne len ten úsmev a dobrý pocit. Posledný týždeň je naozaj hektický, dať to všetko dokopy, prichádza stres, vyčerpanie i pochybnosti. Rozprávkový úsmev stojí aj pochopenie a podporu rodiny, bez ktorej by to ľudia čo ho pripravujú nedokázali. Pretože niekde čas čo pripravujete akciu musí chýbať, pretože aj vy potrebujete počuť, že to robíte dobre a oplatí sa to. Napriek všetkému čo stojí za rozprávkovým úsmevom, každý jeden čo sa ho zúčastní povie: „Úsmev nestojí nič.“ Jedna z organizátoriek stále hovorí, že dobro je nákazlivé. Tak ak vás niekto bude chcieť z Materského centra Úsmev „nakaziť“, zahoďte vtedy svoju imunitu a nechajte sa strhnúť s Úsmevom a pre úsmev. Ten detský.

Záverom sa patrí poďakovať najmä ľuďom čo za tým všetkým stoja, hlavne dvom organizátorkám, ktoré menovať z ich skromnosti nebudem (Maca a Dáša by sa mi aj tak vyškrtli). Ďakujem teda „realizačnému“ týmu a rodinám za neskonalé pochopenie a podporu, ako i každému jednému, ktorý sa zúčastnil na tejto akcii. Obrovská vďaka patrí sponzorom, ktorí participovali na tejto akcii a samotnému mestu Piešťany. V neposlednom rade patrí vďaka aj vám, tým ktorí prišli s deťmi do parku a spolu tak strávili pár prekrásnych chvíľ. Pretože nejde len o vyplnenie času či spomienky, ale i o to, ako vštepiť deťom hodnotu rodiny.

Ján Mihálik foto: -lt-