Podľa farby obilia vieme, kadiaľ tiekol Váh

Reklama

 

 

Močariny, lužné lesy a pravidelne rozvodnené ramená mohutnej rieky. Aj takto vyzeralo v minulosti okolie Piešťan. Pozrieť sa kadiaľ tiekol Váh dnes umožňuje sfarbenie obilovín na poliach.

[singlepic id=44908 w=520 h=340 float=center]

Reklama

 

Na zaujímavý prírodný úkaz nás upozornil Michal Fiala. Pri pohľade z Kostolca smerom na Piešťany si všimol rozdielne farby plodín na poliach. Z článku uverejnenom v Revue Piešťany vedel, že tesne pod Kostolcom kedysi tiekol Váh.

Reklama

 

 

 

 

O odborné vyjadrenie k tejto téme sme požiadali Michaelu Havrlentovú z Centra výskumu rastlinnej výroby Piešťany. Vplyv podmienok prostredia na vonkajší prejav rastlín potvrdila a sprostredkovala nám odpoveď odborníka z Univerzity Komenského.

„Je pravda, že farba obilia – teda najmä obsah chlorofylu a celkový rast nadzemnej, ale aj podzemnej biomasy vo veľkej miere závisia od množstva dostupných minerálnych látok nachádzajúcich sa v pôde,“ vysvetlil Marek Vaculík z Prírodovedeckej fakulty UK a dodal: „Keďže distribúcia týchto prvkov nie je na poli rovnomerná, odzrkadluje sa to na celkovom vzhľade porastu danej plodiny. Zmeny sú najlepšie pozorovateľné z veľkej výšky.“

[singlepic id=44905 w=320 h=240 float=right]Na fotke, ktorú sme mu poslali, je podľa neho jasne vidieť farebné zmeny: „Dokonca je tam náznak koryta.“

„Podľa Mikovínyho mapy z 1. polovice 18. storočia pod Kostolcom tieklo  jedno z najväčších ramien Váhu,“ potvrdil šéfredaktor Revue Piešťany Kornel Duffek. Medzi Ducovým a Moravanmi podľa jeho slov vytvoril Váh vnútrozemskú minideltu s viacerými ramenami a rovina mu umožňovala rozlievať sa na všetky strany.

Rieku skrotil až regulačný systém vybudovaný v 20. storočí. Bystrí pozorovatelia sa však z Kostolca môžu pozrieť priamo do histórie. Uvidia kadiaľ pôvodne tiekol Váh.

[nggallery id=2384]

Text a foto: Martin Palkovič Mapa: Archív Balneologického múzea Piešťany