Bobry sa usadili už aj na mŕtvom ramene

Reklama

 

 

 

Zdá sa, že vodným hlodavcom sa u nás páči. Pre časom sme informovali o fotoúlovku bobra za Thermiou, ďalšie ohlodané stromy od tohto najväčšieho vodného hlodavca našli na Sĺňave a odborníci potvrdili, že cez naše územie mohli prechádzať. Nedávno sme zasa priniesli obrázky rodinky nutríí, ktoré zachytil svojím fotoaparátom náš čitateľ neďaleko železného mosta. Pred pár dňami sme dostali do redakcie ďalšie snímky, podľa ktorých sa zdá, že bobor vodný si už na mŕtvom ramene buduje svoju typickú hrádzu.

Reklama

 

Informáciu potvrdil aj Erich Kubica, ktorý sa celý život venuje pozorovaniu prírody a zvierat v okolí Piešťan. Podľa neho sa bobry u nás usadili minimálne na dvoch lokalitách – na Sĺňave pri takzvanej Kubánovej výsadbe a za hotelom Balnea Grand na obtokovom ramene Váhu. Na dôkaz svojho tvrdenia nám Erich Kubica poslal i fotografie zo Sĺňavy: „Na prvej je bobrie obydlie, na druhej možno vidieť ich šmykľavku. Na ďalšej je ohryz stromov. Nutrie nespravia také veľké triesky. Na výsadbe som bobrov videl a videl ich aj Štefan Šiška, s ktorým ich spolu sledujeme asi rok.“

Reklama

 

 

 

 

Hrádza a popadané, ohlodané stromy sa nachádzajú aj na obtokovom ramene pri golfovom ihrisku. Erich Kubica tvrdí, že ide jednoznačne o prácu bobrov: „Nutria takú hrádzu nestavia. Je pravdou, že na ramene žije aj rodina nutrií, ktorú možno vidieť počas dňa. Bobor opúšťa obydlie hlavne v noci.“ Dôkazom sú podľa neho typicky spracované stromy a ich stopy. „Postupom času sa ukázalo, že bobry sa v Piešťanoch usadili, dokonca na dvoch lokalitách,“ hovorí E. Kubica, ktorý sa o náleze radil aj so zástupcami Štátnej ochrany prírody a krajiny v Trenčíne, kde sa tiež pred časom usadili bobry.

„Preto chcem poukázať na článok v jednom piešťanskom periodiku, zverejnený 12.mája 2015, pod názvom: Usadili sa bobry v Piešťanoch ? Nezmysel. Na túto tému usporiadal  Inštitút pre trvalo udržateľný rozvoj  tlačovku, na ktorej sa snažili vyvrátiť existenciu bobrov v Piešťanoch. Doporučujem členom tohto inštitútu, aby sa dopredu informovali a poradili s odborníkmi k danej problematike a až potom usporiadali fundovanú a pravdivú konferenciu,“ odkazuje organizátorom  tlačovky.

Fotografia E. Holbaya, ktorá spustila debatu o tom, či ide naozaj o bobra

Bobor vodný (lat. Castor fiber)  je najväčším európskym hlodavcom. Jeho mohutné predné zuby /rezáky/, sú hrdzavooranžovej farby, typické sú plávajúce blany iba na zadných nohách a zaokrúhlený, široký, svalnatý a vodorovne ploský chvost, ktorého povrch je drsný a pripomína rybacie šupiny. V prípade nebezpečenstva udiera chvostom o hladinu vody. Je veľmi plachý, aktívny býva po zotmení. Párenie prebieha začiatkom jari. Po 105 až 107. dňoch, v mesiacoch apríl až máj, sa rodí 2 až 6 vidiacich mláďat /raz ročne/. Bobor dospieva v 3 – 4. roku života a dožíva sa 15 až 20 rokov. Váži od 20 do 30 kg a jeho dĺžka býva 0,75 až 1 meter.

Jeho domovom sú brehy vôd, kde si buď vyhrabe obydlie, alebo si stavia z konárov hniezda /tzv. hrady/ a hrádze. Jeho prítomnosť prezradia i do kužeľa ohlodané stromy. Jeden pár bobrov si chráni svoje teritórium na úseku rieky v dĺžke 200 až 500 metrov. V lete sa živia zčasti vodnými a vlhkomilnými rastlinami. Základná zložka potravy v lete i v zime, sú však vetvičky a kôra drevín. Prevažuje hlavne vŕba, topoľ, jelša, breza a nepohrdne ani jabloňou a jarabinou. Po postavení hrádze, keď sa spomalí tok a stúpne hladina vody, začne si v tejto časti pripravovať zásoby na zimu. Celé konáre si upevňuje /zapichuje/ do dna, kde tieto zásoby vydržia akoby v chladničke.

-ad-, foto: E. Kubica, E. Holbay, steff