Župa, nežupa, Vúc-ka a čo s tým súvisí

Reklama

 

 

Voľby do takzvaných Žúp a voľby takzvaných županov už máme pár dní za sebou a až na jeden „ŽUP“, myslím ten v Banskej Bystrici dopadli tak, ako sa čakalo. Alebo plánovalo? Rovnako, ako sa môže zdať, že vyhral, akože hlas ľudu – môže sa zdať, že vyhral, až na tú Bystricu „hlas“ niekoho iného. Niečo iné má, zdá sa eminentný záujem, aby bolo tak, ako je. Neveríte? Tak skúsme uvažovať:

1.   Župný magazín – Rodný môj kraj.  Dvojtýždenník. Trvalé oboznamovanie občanov o krásach, živote tohto regiónu – ktoré si vlastne platíme sami. Žiadne informácie, ktoré by tam mali byť – o fungovaní župy, problematike, aj problémoch „župy“, žiadne riešené projekty, problémy, otázky, ktoré sa ľahko aj ťažko riešia, prípadne, ktoré súvisia s rozvojom župy.  My vieme napríklad iba to, že „župa“ je najviac zadlžená zo všetkých „žúp“, prípadne to, čo nám napíše jeden z našich nových poslancov  – dúfam, že bude pokračovať . . . . namiesto toho aby župa skladala bežne svoje účty. Pravidelne! Pokladám túto doterajšiu prax na VÚC, keď predkladá iba „oslavné“ články za marketingovo ešte vždy pomerne efektne pôsobenie na občanov. Na solídnu časť určite. Je zaujímavé, že podobne sa „tlačila“ tlač aj za boľševickej éry. Vždy iba pekne – to ostatné sa dialo v inej rovine a bez prístupu obyčajných plebejcov. Aj preto si dosť občanov myslí, že to boli zlaté časy. Dá sa čokoľvek, čo bolo a aj je,  efektívne (a pre zopár percent do voličskej urny hlavne od tých „vlastencov“ z doby minulej…) z inej doby využívať aj teraz. Alebo to robia ľudia, ktorý sú práve z tej inej doby?    Alebo u nás, v tejto našej „župe“ nie sú problémy?   Alebo to tak chcú?  Sponzori, politici, občania, kdekto?

Reklama

 

2.  Novinky – nejaký dvojtýždenník, ktorý nám všetkým bezočivo tiež pchajú každé dva týždne do domácej schránky a z ktorého tiráže  sa nedozviete na prvý pohľad nič, čo môže zaujímať občana z pozície voliča. Je tam uvedený aj nejaký vydavateľ, ktorý  doteraz vydal „veľké Ň“.  A navyše, aby to dobre vyzeralo  sú tam články, ktoré určite „nášho“ poriadneho a  rodu verného patricija aj zaujímajú. Na druhej strane, aj takmer ekonomického analfabeta môže napadnúť, že kto? A prečo?  Čo bude zato? S akým zámerom?  Navyše, keď to vydáva súkromná firma, ktorá určite počíta s tým, že z toho bude mať (musí mať!) zisk. Počul som aj názor, že to niekto vlastnou hlavou vymyslel …        Myslím to aj tak, že ani tu sa nedozvieme nič o, v tomto prípade tiež o fungovaní celého systému župy, ani tu sa nedozvieme to, prečo je Slovensko na jednom z posledných miest –  v EU skoro vo všetkom ( zdravotné ukazovatele, školstvo, korupcia, súdnictvo, turistické „zadebnenie“, krízové financovanie skoro všetkého…až na „samisebe“) ale dokonca aj na svete. A čo s tým?! Ako to zvrátiť? Že takýmto spôsobom budeme vždy na tom európskom chvoste schopný ešte tak aspoň vyplakávať, že tí ostatní nám iba ubližujú. Viď umiestnenie štátu v polovici druhej stovky štátov v dôvere k politikom. Napríklad!  Ale vrátim sa k „Novinkám.   Nakoniec toto nie je žiadna tlač podporovaná z našich daní, však áno. Alebo aj hej? A teda si môže písať a vydávať čo chce.  Ale je tu to „ale“.  Do každej domácnosti! A každý „dvojtýždeň“. A vždy iba pekne, práve a iba o niektorých. V tomto, nedávnom „župnom“ prípade to bolo o tých „správnych“  kandidátoch. A zase nič o tom prečo má župa aj problémy – a ako ich riešiť. Pred voľbami všade takmer samý Mikuš. Je zaujímavé porozmýšľať,  kto to asi platí – a kto to bude musieť zaplatiť. V konečnom dôsledku!
A či chceme, alebo nechceme z týchto „noviniek“ fučí prievan veľmi podobný niekdajšej mečiarovskej Republike. Nakoniec, treba priznať – ako „overovacia séria“ to celkom šlo. Pravdepodobne naostro to už pôjde so zameraním na ďalšie voľby. Do prezidentských volieb, volieb do EU parlamentu, do volieb  komunálnych a hlavne do volieb parlamentných. Myslím si, že určite. Jediný problém vidím tu pri prípadnom  vzniku, rozšírení sa vírusu
„Kotleba“ sa  voliči zase  nase.ú a urobia prievan takpovediac „zo zlosti“.  ale to už je o inom.

3.   Župná televízia, nakoniec aj tie menšie regionálne (aj tie sú vo vleku komunálu – ktorý ich celkom solídne platí a preto „sekajú dobrotu“)   iba potvrdzujú, že sú to takpovediac iba nástroje pre tých, ktorí ich platia – aj keď  pochopiteľne z našich daní,  až plne logicky sa vynára potom otázka čo si vybrať: Zo župnej TV a nakoniec aj z  položupných sa nedozvieme takmer  nič o „nich“, ale iba o nás  – a na to sa logicky všeobecne radi pozeráme. Je to svojim spôsobom tiež reality show. Nič iné. Z tých  „veľkých“ TV sa aj dozvieme niečo potrebné pre občana, pravda,  iba  keď chceme,  pokiaľ to v tej záplave rôznych „Talentov, Fariem, Milovania Slovenska aj milovania Sa, aj milovania kdekoho, sitkomov a ostatných zábavných reality show dokážem zaregistrovať. Ale no! Teda keď to už aj Stredoslováci postrehli …..

Reklama

 

 

 

 

 

Len je potom takpovediac vo hviezdach, či sa týmto „doterajším“ spôsobom niekde z niečoho vyhrabeme a nebudeme v každej, všelijakej analýze a ankete vždy figurovať  niekde úplne na chvoste, minimálne v Európe. Pokiaľ nezmeníme náročnosť nášho pohľadu a aj hodnotenie tých, ktorý rozhodujú o našich daniach a ktorých si vyberieme, tak väčšine mladým ostane iba uvažovať o sťahovaní niekde ďalej, väčšinou západnejšie a tým ostatným – prestať uvažovať.

Aj rozpočet v meste už máme. Aj eurofondy, aj keď ani zďaleka nie na to, čo by sme potrebovali. Ale to by sme asi chceli veľa. Tentoraz budeme  vzdelávať seniorov podobne ako doteraz iné podobné akcie z eurofondov. Pripomína mi to, ako sa často (na Slovensku)  vzdelávalo menej prispôsobivých spoluobčanov – hlavne, že na tom zarobia nejaké agentúry, to bolo to podstatné …  Že to všetko ide v zabehnutých koľajach a nemá to nič také, aby sme sa aj doma pohli vyššie z tých  „blbých“  spodných priečok v analýzach – to je tak trochu aj našou zásluhou,  ale aj zásluhou „župy“, aj veľmi veľa vďaka štátu a hlavne nášho myslenia. A možno aj osudu, čo ja viem.

Autor: Ján Derďák