Štamprllík slivovice na kolesi

Reklama

 

 

 

Kukám, kukám, kukám, že už je tuším po voľbách, že už by sa zasek dalo. No hovoril som nie raz s mojim kamarátom z Liptova. Má ohromujúci zápal na rozprávanie o bicyklovaní v tomto podľa neho nádhernom kraji. Aj podľa mňa je ten ich kraj nádherný, ale pre mňa rodeného dolniaka – koleskára to neni celkom ono, pri všetkej úcte k našim horám a dolinám.

Reklama

 

Treba sa zapozerať hlavne okolo seba, na to naše okolie, také obyčajné piešťanské, bez nebotyčných kopcov, na ktoré sa dá vyštverať len za pomoci megarangu, dlhodobého tréningu, kvalitného bicykla, merača tepu, hydraulických bŕzd, nafukaných duší, iontového nápoja, energetických tyčiniek, svalovice, krkolomných zjazdov a strečkovania medzi ovcami, medveďmi či ich sekrementami. Krásne slovenské hory sa nám uchádzajú len z času na čas a je veľa takých piešťanských koleskárov, čo jednoducho na Liptov s koleskom ani nikdy nezavítajú. Je to nie pre hocakého športóvca. No a ako to je u nás doma? Ohromne dobre. Kopce máme len také, čo sa na nich dá voziť na kolesi aj tam aj curik. To sa hocikde na Slovensku nedá. Na veľký kopec hore peši vedľa koleska lebo nevytiahnem a dole peši vedľa koleska lebo sa nechcem zabiť, to neni môj ideál. U nás doma je to kampatibilnejšie s mojím telom.

Skúste osloviť štandartnú Piešťanku, že poďme sa previezť na kolesi. V 85 a pol percent prípadov príde odpoveď neslušne v otázkach: kam? a je to hore kopcom? Teda, bývať na Liptove môžem predať koleso alebo ho ani nekupovať, alebo len tak večer do šenku a cez deň  do Jednoty. Odrazové sklíčko, zadná brzda a dosť, ani čapičku na ventil netreba.

Reklama

 

 

 

 

Na Liptove keď sa pozriem na prírodu chce sa mi len tak potichu hmkať. A čo s tým doma? Ako sa cítim doma? Priznávam, že ja super. Manželka sa dá prehovoriť na koleskový výlet, lebo to je niekam, teda nie len na kopec a z kopca. A ešte to aj neni hore veľkým brehom. Nevidíme síce na tých potulkách na kolesi nebotyčné kopce, ale vidím zrkadlo Vagusu, potokov, jazier, bagrovísk, bazénov, prameňov a fontán. Pekné rovné zrkadlo. Okolo nich sú také naše malé hory. A viete, že tie zrkadlové hladiny mi pripomínajú štamprlík slivovice? A tie hory okolo neni to ako retiazka na Myjavskej padesátdvojke? A keď sa tadeto veziem na kolesi tak sa mi nechce len hmkať ale aj spievať niekedy.

A tak sa tu vozím na kolesi a netreba mi ani veľké kopce, ani ovce či medveďov. A komu sa tento náš štamprlík slivovice nepáči, nech aspoň nežundre. A my sa tešme, že toho roku 2015 pár štamprlíkov prekotíme.

Peter PN