Problém mosta v Piešťanoch ako typický jav doby terajšej

Reklama

 

 

 

Jeden z boľavých „otlakov“ Piešťan. Krajinský most. Už najmenej dve desiatky rokov sa vie o tomto probléme, ktorý vlastne iba čaká na svoju chvíľku. Už najmenej dvadsať rokov, teda po poslednom pontónovom moste, sa vie, že sa môže stáť niekedy niečo, čo môže veľmi pokaziť už aj tak nie naj“perspektívnejší“ obraz nášho kúpeľného mesta.

Reklama

 

Aj teraz.  Je až dojímavé ako odrazu chcú ( alebo nedá sa!)   kompetentní  riešiť problém, ktorý je v tomto štádiu takmer neriešiteľný.  Buď alebo! A vlastne, kto je tu kompetentný?  Štát ? Župa? Mesto? Určite každý svojim dielom. To , že je teraz nejaký daný stav, keď každá strana sa môže vyhovárať,  pritom vôbec nie je to podstatné. To podstatné sa ťahá už kopu rokov a je pravda aj to, že  celé tie doterajšie roky sú poznačené iba tým, že mesto sa nechcelo s týmto problémom takmer vôbec zaoberať a minimálne pôsobiť ako efektívny katalyzátor riešenia. Keby to bolo inak, boli  by sme boli takpovediac minimálne priebežne informovaný (na to máme v meste  predsa kopu komunikačných možností) o tom čo sa robí v tejto „veci“.  Veci u nás idú jednoducho tak:  čo nie je aktuálne, do toho radšej  nerýpať.  Dalo by sa pýtať, čo urobilo mesto pre dajme tomu nejaké vyriešenie problému mosta, hoci by aj možno nebolo najlepšie, ale funkčné?   A čo urobili nakoniec aj samotní občania (cez, napríklad kontrolu volebných programov….. neurobil – odpáľ!), aby sa  nejaké riešenie  za tie dlhé roky  aj našlo?  Problém je však v tom, že za tie dlhé roky žiadna zo strán  neurobila nič.  Štát nebol iniciátorom,  keď ešte nebola župa, župa si stanovila iné priority, tak ako je to zvykom na neprirodzený konglomerát a mesto – mesto …. no, čítam kdekade, aj niekedy na tejto stránke sem-tam aj zoznam  takpovediac dlhoročných najvážnejších  problémov tohto malého (kúpeľného) mesta. Nakoniec kto o nich nevie?  Ja som za posledných,  dajme tomu najmenej dvadsaťpäť  rokov  neevidoval  žiadne primerané riešenie žiadneho takpovediac rozvojového problému mesta.

To že tento most ovplyvní  (za normálnych pomerov – mal by ovplyvniť!) dosť,  by malo byť zrejmé. Aj tu však sa rysuje ten, nazvem to postkomunistický syndróm – to, že kto to mal mať prevažne v náplni sa tým takpovediac trvale zaoberať, ten sa v slovenských pomeroch z toho bez problémov vykrúti. Také pojmy ako etika, morálka a povinnosť manažérov u nás ani zďaleka nefunguje. Jav typický pre celý štát. Iba keď sa ide zavrieť most pre rekonštrukciu sa začne filozofovať o jednotlivých, dajme tomu technických skutočnostiach rekonštrukcie – tak, alebo tak, alebo inak, preto, alebo preto sa nedá …     a podobne. Namiesto toho, aby sa ľudia pýtali  a stále – už aj dobrých pár rokov. Aj viac  ako desať: prečo je to tak?  Prečo?  Tak teraz sa idú potrhať a okrem hľadanie nepodstatných nedostatkov a príčin v kauze mosta ešte aj hľadať chybu u kdekoho, vrátane ešte dokonca hádam aj armády. Proste takýto problém dávno nemal byť. A nielen tento. Nakoniec samotný most je iba jeden z príznakov, okrem iného  aj toho, že všeličo   nemá ani zďaleka to miesto, ako by malo mať. Nám stačí vidieť niekde v „zasnenej“  fatamorgánovej diaľke vidinu  first  kúpeľov,  krásne, pokojné (aj bez zapaľovania aut, aj bez, no bez všeličoho zlého)  a elegantné mesto  –  a sme presvedčení, že je to naozaj.

Reklama

 

 

 

 

Vidíme, že celé Slovensko je obrazne povedané duté (aj)  z riešenia rozvoja turistiky (to s tým mostom nepriamo súvisí!).  Je to objektívny, naozaj objektívny fakt.  Doteraz nič nepomáha. nepomáhajú žiadne opatrenia. Lepšie povedané nepomáha to, čo si myslia, namýšľajú,  že pomáhať bude.   Ale nakoniec, ani sa niet čomu čudovať. V Bratislave (teda na „štátnom“  ústredí)  si myslia, že napchať peniaze do Tatier,  hlavného mesta a aj iných, tých najsprávnejších(pre niekoho)  regiónov  cestou nejakej,  akože štátnej agentúry pre rozvoj čojaviemčoho bude stačiť  a zároveň sa bude môcť na tom priživiť kopa kdekoho  …. vôbec nestačí !!

A teda aby som zhrnul všetky myšlienky do jednej – záverečnej. Je my ľúto, ale vyzerá to tak, že Piešťany si túto „reklamu“  s mostom aj zaslúžia. Svojou nenáročnosťou. Dlhoročnou. Samozrejme nie sú sami. Ale nakoniec  aj dobrá správa. Dostaneme 700 tisíc eur. Nie na most, ale na vybavenie kancelárií  na takzvané e-mesto. Neviem síce, čo to prinesie obyvateľom, ale asi budeme môcť všetko vraj vybaviť; žeby z domu? Iste aj tí, čo nemajú na to „éčko“.

Autor: Ján Derďák