Politika sa robí v šenku!

Reklama

 

 

 

Jano Rataj sa pri výčape rozkrikoval, že ako mu len vadia predvolebné bilbordy. Vraj by prežil aj tú aroganciu a trápne heslá ako „Oni kradnú a my nie“, „Myslím to vážne“, „Svedomito a vytrvalo“ a podobne, ale že mu hrozne vadí tá faloš. Vraj aj ten čo sa smeje z plagátu pri cintoríne je v skutočnosti rapavý ako burgyňa a tam na fotke sťa mladý štramák a že svedomito a vytrvalo akurát tak pije on v šenku, no proste Jano Rataj je klasický slovenský volič.

Podstata problému spočíva v tom, že bilbordy sú naozaj falošné, otravné a lezú nám na nervy. Chýbajú tam také krátke a rytmické heslá ako „Komu česť tomu česť pastierovi trúba“ alebo „Keď je Laco v bráne nikdy neprehráme“. Čo je však dôležitejšie je to, že [singlepic id=24288 w=450 h=400 float=right]bilbordy nám voličom nikdy poriadne nenapovedia ako voliť. Dlho sme s chlapmi pri stole dumali nad tým, ako z toho von. Ako sa zbaviť rôznych sľubov a ako predísť sklamaniu z našej voľby. Mišo Katriňák bol vždy veľký výmyselník. Okrem nafukovačky a to je ozaj pravda, vymyslel aj lep na myši. Ale tento výmysel, ktorý „sklohnyl“ večer, tak na to nemá nič. Mišo prišiel s variantou Prstového zákona.

Reklama

 

Vraj aby sme už definitívne vedeli ohodnotiť činy politikov a aby aj oni mali ako sa povie motiváciu. Prstový zákon by spočíval v tom, že za každý zlý skutok v politike, by samotný zástupca prišiel o prst. Preukázateľne kradol – prst dole, zákon pomáhajúci jeho blízkym – dva prsty dole, mal milenku – palec hore. Nakoniec po pôsobení v politike, by predstúpil pred občanov a ukázal by svoje končatiny. Na bilbordoch by už nemusel stáť vzpriamený a vysmiaty so zubami bielo – žltými ako ukrajinský sneh. Stačilo by len meno a fotka rúk. To by sa už vedel správne rozhodnúť aj Jaro Kincek, čo sa dodnes ani čítať nenaučil. Pozri Jaro ten má len tri prsty a ten druhý ich má sedem. Hneď by sa rozhodol správne. Desať prstov povedzme si úprimne by mali asi len začiatočníci v politike a jeden, tak ten by mali už len vyslúžilci. Posledný by sa nechával len prostredník aby si takýto politik vo verejnom živote už ani nepichol a to doslova.

Už nám len neostal čas prísť s Katriňákom na to, kde a kto by im tie prsty rezal. Mohla by to robiť Gulášeková, čo býva za kostolom. Má taký ten malý jednoduchý cirkulár. Odkedy jej umrel muž reže na ňom každú zimu a poviem vám ide jej to jedna radosť. Aj keď je však Katriňák veľký výmyselník, obávam sa , že mu ten prstový zákon nakoniec neprejde. Predsa len sa považujeme za tú, ako sa hovorí vyspelú krajinu a v takej sa to nenosí. Ale aj tak sme sa zhodli, že na politikov treba ísť tvrdo ako na prvých jarných potkanov. Nedať im dýchať, snoriť po ich robote, furt ich otravovať a kontrolovať. Je to s nimi ako so ženami. Raz im dáte prst a, a radšej nič. Proste im nemôžeme raz a navždy dovoliť klamať nás a nenechať ich schovávať sa za ich otrepan : „Robíme to z dôvodu zvýšenia transparentnosti. Nebudem to komentovať. Odpovedal som vám v súlade so zákonom. Pán prezident bol v Chorvátsku. Súťaž prebehla podľa platného zákona.“ A tak ďalej a tak ďalej. Večer sme sa rozišli s tým, že sa uvidíme pri urne. Asi sa nám opäť raz nepodarí voliť správne a budeme zase sklamaní. Nám to však nevadí, pretože my aj tak dobre vieme, že raz budú prví poslední, poslední prví a všetko bude nakoniec úplne inak.

Reklama

 

 

 

 

PS : Bacha na prsty – potkany !

Autor: Dodo Pullmann