No Smoking ale v zástere !

Reklama

 

 

 

Je tu čas plesov, tancovačiek a zábav. Minulý týždeň sa konali veľmi významné a to hneď dva, ktoré som starostlivo sledoval. Presne na hodinu rovnako začínajúce, presne inak vyzerajúce aj keď v princípe podobné.

[singlepic id=24288 w=450 h=400 float=right]Áno jeden z nich je vraj ten najlepší. 12. ročník s honosným názvom Ples v opere mal aj tentokrát významných hostí. Umelci, speváci, moderátori, záujmové skupiny, členovia stretnutí, ktorých prezradila akcia Gorila, bývalí ŠTBáci, kresťania, výhercovia štátnych zákazok, širokí, modrí,  zlodeji, prostitútky, milionári, miliardári, politici a 14 slušných ľudí. Skvelé zoskupenie. Netrpezlivo som čakal odpovede na otázky, kto príde ako oblečený, koľko to oblečenie asi stojí, kto ho navrhol, kde ho asi tak kúpila a pod. Všetci sa vynikajúco zabávali, úprimne na seba usmievali, boli v nekonečnom opojnom tranze, že práve oni sú tí výnimoční a v tejto krajine nenahraditeľní.

Reklama

 

Nemohol som sa však dlho zdržať v tejto skvelej spoločnosti. Konal sa totiž ešte jeden zaujímavý ples. Konkrétne jeho nultý ročník, nie však s menej honosným názvom. Bol to náš Ples v zástere. Konal sa u nás na dedine a bola to riadna paráda. Koberec z obchodného domu Prior kúpený pre MNV v roku 1978 sme natiahli až po zástavku. Autobusár vypustil prvých návštevníkov a tí hybaj ho na ples. Krásne róby kúpené na podobné príležitosti zdobila kuchárska zástera. Chlapi hrdo kráčali na ľavo od dám na rozdiel od tých v Bratislave. Dedinári dokonca vedeli lepšie ako smotánka, že dáždnik musí byť čiernej farby. Richtár tresknutím po 110 litrovom kontajnery v štandartnom vybavení oznámil, že ples považuje za otvorený. Viem nebola to Jamelia, ale náš richtár ma tiež svoje čaro. Zábava prebiehala výborne. Tu sa naozaj každý zabával. Hrala dychovka z Vozokan a podávali sa klobásky s chrenom. Zhruba po dvoch hodinách prišla na rad tombola. Zakúpením lístkov sme nepodporovali onkológiu, ale bohužiaľ len Obecný úrad, aby mal v zime na drevo. Kúriť sa predsa musí. Hovorím musí! Hlavnú cenu olejomaľbu s jeleňom a lesným zátiším plus celoročnú vstupenku na domáce zápasy Telovýchovnej jednoty vyhral kurič Imro a veľmi sa z nej tešil. Vravel, že jeleňa si vycapí v kotolni lebo doma aj tak moc nebýva. Buď je v šenku alebo „neni“ vôbec. Okolo piatej ráno prvý autobus zo smeru Hlohovec pobral posledných návštevníkov plesu a bolo po paráde. Zrolovali sme koberec, klobásky ktoré ostali sa dali chlapom do šenku, Imro zakúril s novým suchým agátom v kotolni Obecného úradu a ja som sa pobral cez rolu domov. Tak dlho som sa dávno nezabával. Nebudeme asi v časopisoch a ani v televízii. Ale nám to nevadí. Takže opäť o rok „Smotánka“.

PS: Tento rok som nezazrel profesora Traubnera. Pre Boha, neviete, čo s ním je ???

Reklama

 

 

 

 

Autor: Dodo Pullmann