Úvod Blogy Blog Evy Wernerovej: „OCHRÁNIME KAŽDÝ STROM“ – Nie, neochránime. Nemôžeme a niekedy...

Blog Evy Wernerovej: „OCHRÁNIME KAŽDÝ STROM“ – Nie, neochránime. Nemôžeme a niekedy ani nesmieme!

REKLAMA
Mlyny

Na zámku Blenheim v Anglicku (rodisko Winstona Churchilla) som zažila rozlúčku so stromom. Mal asi 600 rokov, zostávali z neho iba zvyšky kmeňa. Keď úplne stratil olistenie, torzo nádherného dreveného kolosu s nábehmi koreňov ošetrili a vzniklo umelecké dielo zapísané v mape grófstva ako Churchillov dub. Tak prebieha dôstojná rozlúčka s „Pánom Stromom“, zachováva spomienky na minulosť a úctu k starostlivosti dedov o prírodu okolo seba. Patrí to ku kultúre národa, tradícii, profesionálnemu gruntu záhradníkov.

V Piešťanoch nemáme takých starých mohykánov, ale storočných pamätníkov áno. Napríklad platan za Thermiou a pri jazierkach, topole čierne na nábreží pod Evou a pred hotelom Sĺňava, takmer najstaršie ginkgo na Slovensku a ďalšie popísané a nepopísané stromy, ktoré sa na nás dívajú a usmievajú sa nad tým, čo tu s nimi stvárame. Chodím ich pozdraviť a sľubujem, že ich ochránime a niektoré budú aj slávne, zachytené v knihách a na fotografiách.

Sport Fashion prestahovane
Lenna prestahovana

V tomto období sa každý deň na mňa vysype zo schránky množstvo letákov a vo všetkých sa opakuje zeleň ako lacná, populistická téma.

„ROZŠÍRIME ZELENÉ PLOCHY“. Nie, nerozšírime. Môžeme ich ošetriť, dosadiť, skvalitniť, zo zaburinených plôch vytvoriť príjemné parčíky pre posedenie a hry detí. Doplniť zeleňou okolie parkovísk, športovísk, plôch pri vode. Rozšíriť ich nie je kam, všade v okolitom svete prebieha opačný proces. Môžeme len chrániť a ošetrovať. A napríklad schváliť v zastupiteľstve dokument o nezastavateľných plochách, tak ako to spravila Praha a Brno. Máme nakoniec skvelú situáciu – sme mesto s najvyšším podielom zelene na obyvateľa na Slovensku .

„OCHRÁNIME KAŽDÝ STROM“. Nie, neochránime. Skúsení záhradníci by aleje postupne vymieňali, mnohé stromy v nich sú choré, duté, nebezpečné a také staré, že už žiaden úžitok neprinesú. Miesto nich prídu nové s korunami „ušitými“ na mieru dnešných ulíc. O pár rokov z nich budú elegantné stromoradia. Stačí sa pozrieť na ulicu Kukučínovu, Winterovu, alebo alej pri Dubovej. V uliciach sa „chudák“ zabetónovaný strom dožíva podľa vedeckých podkladov len tretiny života (60 – 80 rokov), ktorý by prežil v parku alebo v krajine. A tohto veku sa už naše lipy v uliciach dožili.

V múzeu som našla kresby a fotografie Winterovej a Štefánikovej ulice z „winterovského“ obdobia zakladania ulíc v centre mesta (20 – 30 roky minulého storočia) po výsadbe alejí. Autorom bol pravdepodobne p. dekan Šindelár. Dnes sa s nami postupne lúčia a nové stromoradia sú takmer rovnaké ako tie na starých fotografiách.

Stromy majú svoj čas na žitie. Výmena mnohých z nich pripadla ako úloha našej generácii. Sľubovanie nesplniteľného je síce tradičným slovenským politickým zvykom, ale v Piešťanoch chceme žiť v reálnom svete moderného mestského priestoru.

 

REKLAMA