Jozef Banáš predstavil knihu inšpirovanú životom v krajine, kde bohatstvom je šťastie

Reklama

 

 

 

V utorok 24. januára večer zavítal do piešťanského Kursalonu Jozef Banáš s novou knihou Kód 7. Kniha o živote v ázijskom hornatom štáte Bhután sa dôsledne zaoberá otázkami dobra a zla. Počas prezentácie a diskusie sa skloňovali rôzne témy – od zdravotníctva cez geografiu až po náboženstvo. Diváci si mohli zakúpiť a nechať podpísať knihu samotným autorom. Jozef Banáš pôsobil počas socializmu ako topmanažér v piešťanskom podniku Chirana-export a neskôr ako politik v liberálnej strane ANO. Podujatie pripravila Mestská knižnica mesta Piešťany v spolupráci s Rotary clubom Piešťany.

Reklama

 

Príbeh knihy Kód 7 sa odohráva v himalájskom kráľovstve Bhután. Bhután je jediné budhistické kráľovstvo na svete – budhizmus predstavuje štátnu ideológiu. Kráľom je tridsaťpäťročný Jigme Khesar Namgyal Wangchuk. Takmer polovica rozlohy štátu veľkého ako Slovensko sa nachádza v nadmorskej výške nad 3 000 m. n. m., z čoho vyplýva aj špecifický spôsob života. Mnohé oblasti neboli doposiaľ prebádané.

Jozef Banáš v knihe vyhlásil, že Bhutánske kráľovstvo je jedinou krajinou, v ktorej ryba od hlavy nesmrdí, ale, naopak, vonia. Známi hrdinovia z románov Kód 1 a Kód 9 Michal a bohyňa Kumari spoločne s reálnymi postavami, akými sú Dalajláma alebo bhutánsky kráľ, nekompromisne odolávajú silám zla. Autor často porovnáva katolícke, protestantské a budhistické náboženstvo. Štyristo stranová kniha bola vydaná v roku 2016.

Reklama

 

 

 

 

Spisovateľ si Bhután podľa vlastných slov vybral preto, lebo sa v prieskumoch venovaných pocitu šťastia dlhodobo vyskytuje na prvej priečke. „Bhutánčania nie sú bohatí materiálne, ale šťastím. Ľudia tam žijú jeden pre druhého. Majú otvorené dlane, ktoré smerujú od seba – hovorím, že sú orientovaní odstredivo, teda na dávanie, nie na branie,“ povedal Jozef Banáš. V ťažko dostupných hornatých oblastiach dominuje budhizmus. Vďaka tomu, že kráľ neraz pomocou vojenskej techniky navštevuje aj najodľahlejšie osady, osobne sa s ním pozná takmer každý Bhutánčan. Kráľovská rodina je podľa autora prirodzene uctievaná.

Tamojšia vláda sa rozhodla limitovať počet cudzincov – ročne tak môže pricestovať maximálne desať tisíc Nebuthánčanov. Cestovateľ, ktorý chce navštíviť krajinu, musí uhradiť sumu dvesto päťdesiat eur na deň. Na pohľad privysoká cifra v sebe zahŕňa luxusné hotely so servisom, stravu, dopravu aj sprievodcu. Banáš navštívil okrem Bhutánu aj Indiu a Nepál. Podarilo sa mu vniknúť do najrôznejších príbytkov a životných situácií.

Sedemdesiat percent krajiny tvorí prírodná rezervácia. Ľudia sú spätí s prírodou od kolísky po hrob. Vážia si ju. „Ak sa niekde chystajú vyrúbať strom, všetci sa okolo neho zhromaždia, požiadajú ho o odpustenie s tým, že ho použijú na zmysluplný účel. Domy vyrastajú v podstate zadarmo. Kameň, hlinu aj drevo získajú obyvatelia zadarmo, cement a piesok dostanú od štátu. Dom si stavajú vlastnoručne a pri stavaní si dedinčania pomáhajú podobne, ako to býva v slovenských dedinách; práca je teda tiež relatívne zadarmo. V oblastiach, kde nie je zavedená elektrina, štát prepláca solárne panely,“ prezradil autor.

Podľa cestovateľa konzumný spôsob života do Bhutánu zatiaľ nedorazil. Je neprípustná akákoľvek forma reklama, pri cestách nenájdete billboardy. A vlastne ani tunely – z úcty k prírode. V krajine je tiež zakázaný wrestling, pretože údajne kazí mládež.

Jozef Banáš neskrýva svoj pozitívny postoj k homeopatickej medicíne: „Je to najprirodzenejší spôsob liečenia. V Bhutáne majú klasické aj homeopatické nemocnice na vysokej úrovni. Klasické nemocnice tam ľudia navštevujú, len keď je nutná operácia. Operácia chirurgom je u nich to posledné. Dôraz kladú na prevenciu. Za lekára je v Bhutáne považovaný ten, kto nemá chorých pacientov – je to teda úplne opačne postavené ako u nás, kde lekári naháňajú pacientov a predpisujú im nezmyselné lieky. V Bhutáne je zdravotníctvo pre domácich aj pre cudzincov zadarmo. Neplatil som u lekára ani v lekárni.“

V Indii je spoločnosť rozdelená do pevne stanovených tried – kást. Medzi obyvateľstvom panujú veľké rozdiely. Jozef Banáš navštívil tretie najväčšie mesto Bangalore, ktoré spolu s predmestiami obýva približne 17 miliónov Indov.

Jedným z nosných princípov budhizmu je konanie dobra. „Ak u nás niekomu vykonáte dobrý skutok, očakávate od neho poďakovanie. Ak vykonáte dobrý skutok v budhistickej krajine, očakáva sa, že sa poďakujete človeku, ktorému ste ho vykonali, za to, že vám ho umožnil vôbec vykonať,“ prezradil Banáš a svoje tvrdenie podložil príhodou z Bangalore. Policajt sa poďakoval skupine cestujúcich vrátane autora knihy za to, že im po dlhom blúdení mohol pomôcť nájsť hotel. Na odčinenie dobrého skutku je potrebné vykonať dobrý skutok v rovnakom rozsahu.

Jozef Banáš sa sám snaží princípmi inšpirovať a chce, ako hovorí, zasadiť semienko dobra aj v iných ľuďoch. Dá sa to vraj pri každodenných činnostiach – napr. vodič jazdiaci po hlavnej ceste môže počas rannej zápchy pustiť pred seba vodiča z vedľajšej cesty.

Autor sa netají tým, že mnohé jeho myšlienky pochádzajú z pier Nikola Teslu a Alberta Einsteina. „Človek sa pohybuje v priestore istých frekvencií, všetko okolo nás je tá istá hmota, akurát s inou frekvenciou. Čím má niečo vyššiu frekvenciu, tým je to hustejšie a tvrdšie. Najvyššie frekvencie má diamant, skaly a iné tvrdé telesá; naopak, najnižšie majú mäkké telesá, akým je človek, či vzduch. Môžeme preto povedať, že myšlienka je rovnaká hmota ako všetko okolo nás, akurát má veľmi nízku frekvenciu,“ prezradil Jozef Banáš.  Frekvencia činnosti mozgu je podľa neho asi 7 Hertzov – odtiaľ pochádza názov knihy Kód 7.

O tom, či dosiahla kniha úspech, sa bude dať hovoriť o niekoľko mesiacov. Prvé recenzie naznačujú veľký rozdiel v štýle písania oproti predchádzajúcim dielom Kód 9 a Kód 1. Z nich sa predalo viac ako 85-tisíc výtlačkov, čo je na slovenské pomery vysoké číslo.

-vv-