Mlynárska história – 10. Ďalšie organizačné zmeny v rokoch 1958 – 1959

Reklama

 

 

V mlynskom a pekárenskom priemysle prišlo začiatkom roku 1958 k novému organizačnému usporiadaniu. Rozhodnutím Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave (zrejme po dohode s Prahou) boli zrušené Západoslovenské mlyny n.p. a Piešťanské pekárne n.p. Piešťany a dňom 1.1. 1958 sa ustanovili Západoslovenské mlyny a pekárne n.p. Piešťany.

Ich riadením bol poverený Štefan Kuropka, ktorý predtým pracoval v mlynskom odbore v rámci Nitrianských mlynov a lúparní. Podnik bol obdobou Považských mlynov n.p. Riadil mlynskú, cestovinársku a pekársku výrobu od Sládkovičova po Liptovský Hrádok. Nepatrili k nemu mlyny na území Bratislavy a pekárne v rajóne Malaciek. Napriek týmto mnohým, často nepremysleným reorganizáciám, podnik postupne napredoval a snažil sa zefektívniť svoje výrobné a riadiace činnosti. V dôsledku [singlepic id=10045 w=320 h=240 float=left]koncentrácie výroby do rekonštruovaných výrobní s väčšou kapacitou, sa vytvárali podmienky na rušenie prebytočných výrobných prevádzok. Uskutočnila sa ďalšia rekonštrukcia v mlyne Piešťany a to čiastočná u pšeničného a celková u ražného mlyna. V roku 1958 prebehla rekonštrukcia a výstavba výrobne trvanlivého pečiva- keksárne, počas ktorej boli dodané a namontované nové výrobné linky na výrobu piškót a suchárov. Pôvodne prízemná budova bola zvýšená o jedno poschodie, ktoré nová technológia potrebovala. Na vykrajované a lisované sušienky bola namontovaná infralinka s elektrickým ohrevom a chladením. Nové automatické baliace stroje z výroby NDR umožnili výrazne zvýšiť kapacitu výroby a produktivitu práce. Vo výrobe cestovín sa kapacita zvyšovala postupne a v roku 1959 v porovnaní s rokom 1945 dosiahla 5 násobok. Podnik tak prevádzkoval cestovináreň s najvyššou výrobnou kapacitou na Slovensku. Priebežne boli rekonštruované pekárne v Trenčíne, Trnave, Senici, Skalici a v Novom Meste nad Váhom s cieľom zvýšenia výroby.

Reklama

 

[singlepic id=10044 w=320 h=240 float=right]V tom čase bolo v Piešťanoch vytvorené „Združenie mlynov a pekární“ s právomocami rozpisovania a následného vyhodnocovania plánovaných úloh aj pre ostatné podniky na Slovensku. Stalo dočasným medzičlánkom riadenia medzi Povereníctvom, ktoré mu časť právomocí delimitovalo a národnými podnikmi. Bolo to ďalšie potvrdenie dôležitého postavenia o zhodnotenie dosahovaných výsledkov podniku v Piešťanoch, ktorého základom bol už od roku 1918 Ružový mlyn.

Napriek všetkým dovtedajším organizačným zmenám v potravinárskom priemysle od roku 1948 do roku 1960 stále sa hľadal model, ktorý by najlepšie vyhovoval jeho riadeniu na Slovensku po znárodnení. Podobne to bolo aj v Čechách. Cieľom bola špecializácia jednotlivých výrobných odborov, ale neustále zmeny mali negatívny dopad na koncepčnosť riadenia a stabilizáciu kádrov. Chýbala aj vedecko-výskumná základňa, ktorá sa prakticky ani v jednom mlynsko – cestovinárenskom podniku na Slovensku neetablovala.

Reklama

 

 

 

 

Vývoj po roku 1948 do roku 1960 bol zdanlivo veľmi chaotický a neustále zneisťoval hlavne riadiacich pracovníkov, čo vlastne budú robiť a kde bude ich konečné pracovisko. Hlavnou príčinou neustálych zmien bola politický presadzovaná a spoločensky žiadúca centralizácia výroby a rušenie prebytočných kapacít, ktorej sa [singlepic id=10046 w=320 h=240 float=left]budeme venovať v ďalšej časti. Tieto zmeny sa prejavili tiež v tom, že z výrobných prevádzok ktoré končili s výrobou sa odborníci a vedúci pracovníci zamestnali v sídle podniku, teda v Piešťanoch. V Piešťanoch pribudli mená Čulen, Fabián, Dobiáš, Havlík, Hrmo, Ilončiak, Kuropka, Kusenda, Kulich, Lalúch, Letang, Praženka, Racík, Šupena, Truchlík, Turan, Vajsábel, a veľa ďalších. Sústredenie odborných kádrov dávalo predpoklady, že poverené úlohy z centra (Bratislavy a Prahy) dokážu realizovať. To bolo to pozitívum. Možno sledovať že vznikajúce výrobné odvetvia na báze obilia a mlýnskych krmív, boli riešené z úrovne mlýnskych podnikov, teda aj Západoslovenských mlynov a pekární Piešťany. Títo odovzdávali odstavené mlyny na sklady obilia  pre konštitujúce sa závody a podnik PNZP/PNZZ. Ďalšie mlyny prebudovávali vlastnými pracovníkmi na výrobne kŕmnych zmesí a výrobu komponentov do nich, pre Jednotné roľnícke družstvá. Delimitáciou ich potom získal podnik Krmovinárske závody, ktorý sa v lone mlynárskom vytvoril. To bolo to negatívum. Keď bolo niečo treba urobiť, centrum dalo úlohy mlynárom, lebo to vedeli a boli spoľahlivý. Keď to urobili, tak im to vzali. Tým sa vysvetlila „potreba“ či skôr „príčina“ neustálych zmien. Mlyny a cestovinárne n.p. Piešťany sa až do svojho zániku z tejto dilemy nevymanili, namiesto aby boli pánmi, boli sluhovia vrchnosti.

Autor: Alexander Urminský, Ing. Alexander Murín Foto: archív A. Urmiského