Pohreb basy zdržalo počasie

Reklama

 

 

 

Plačky, farár, smrtka, šabľovníci a ďalší pozostalí si museli na dôstojnú rozlúčku so symbolom zábavy počkať. O tradičný kultúrny program sa totiž starali folkloristi z Nadlíc, ktorých zdržal sneh na Havrane.

Reklama

Prevažne starší diváci sa však pohrebu na Námestí slobody nakoniec dočkali. Smútočný sprievod plný postáv parodujúcich tradičné autority je jasným znakom blížiaceho sa konca fašiangov a nastávajúceho pôstu.

Ľudia si v tento deň môžu naposledy pred Veľkou nocou do sýtosti zatancovať, dobre sa najesť a napiť. Potom prichádza pôstne obdobie, ktoré trvá 40 dní. Basa je v každej kapele veľmi dôležitým nástrojom. Preto po jej pohrebe nemôže znieť hudba.

Reklama

 

 

REKLAMA

Obdobie do polnoci pred Popolcovou stredou bolo vždy na Slovensku spojené s bujarými oslavami a časom radosti. Z Piešťan sa však podľa dostupných záznamov táto tradícia vytratila už v medzivojnovom období, kedy ľudia skôr uprednostňovali plesy a zábavy. Tie usporádúvali rôzne spolky aj pre menej majetných, plesová sezóna teda nebola výsadou príslušníkov vyššej triedy.

Pre obyvateľov starých Piešťan boli podľa záznamov Balneologického múzea v tej dobe typické zábavy „v šenku“. Ženy i muži oblečení v krojoch prinášali do hostincov vlastné víno, pálenku a samozrejme fašiangové dobroty – šišky, fánky, makovníky a orechovníky. Najväčšia zábava sa konala vždy v utorok pred Popolcovou stredou.

[youtube width=“560″ height=“316″]http://www.youtube.com/watch?v=0uPJ695fMfc[/youtube]

Text. foto a video: Martin Palkovič

Reklama