Povodne, požiare či víchrice. Ohrozia nás klimatické zmeny?

Reklama

 

 

 

O tom, že klíma sa pozvoľna, ale neustále otepľuje, sa môžeme presvedčiť  úplne jednoducho – pohľadom von cez okno. Namiesto snehovej nádielky a poriadnej zimy nás čaká na prelome roka teplota nad nulou, skôr jesenné a sychravé počasie. Klímou sa zaoberali aj lídri viac ako 190 svetových krajín, ktorí sa stretli na začiatku decembra v Paríži. Rokovania sa týkali aj opatrení, ktoré majú znížiť dopady klimatických zmien na našu planétu. V Piešťanoch nás viackrát ohrozili povodne, z ktorých najväčšia a najničivejšia sa odohrala v roku 1813, ale veľkú vodu si pamätáme aj z rokov 1997 či 2010. Veľkou hrozbou sú tiež požiare vznikajúce v dôsledku vysokých letných teplôt, víchrice, ale napríklad aj krupobitia. 

Reklama

 

„Našim cieľom je zníženie zraniteľnosti jednotlivcov a krajiny voči jednotlivým rizikám. Na jeho dosiahnutie je potrebné premeniť opatrenia smerujúce k zníženiu rizika vzniku živelných pohrôm ako aj iných mimoriadnych udalostí do konkrétnych programov, ktoré musia prebiehať v úzkej spolupráci relevantných aktérov. Ako správca zdrojov, alokovaných na manažment rizík v operačnom programe Kvalita životného prostredia, sme pripravili s podporou Európskej únie na realizáciu týchto programov a projektov takmer 260 miliónov eur,“ povedala Rut Erdélyiová, generálna riaditeľka sekcie európskych programov rezortu vnútra.

Reklama

 

 

 

 

Klimatickými hrozbami sa spoločne s viacerými inštitúciami zaoberá aj naše ministerstvo vnútra. Rezort pripravuje národnú stratégiu, ktorá mapuje najrôznejšie bezpečnostné riziká vrátane prírodných katastrof spôsobených klimatickou zmenou a navrhuje spôsob ako ich komplexne uchopiť.

Potrebujeme stratégiu na zvládanie rizík.

Parížska konferencia si za svoj cieľ stanovila pristúpiť k opatreniam účinne čeliť zmene klímy. Nekorigované globálne otepľovanie totiž môže spôsobiť napríklad ešte väčší nárast tropických letných dní, zvýšené odparovanie vody, väčšie riziko lesných požiarov, zvýšenie hladiny oceánov a s tým súvisiace zaplavovanie ohrozených miest. V dôsledku čoraz častejšie sa vyskytujúcich prírodných hrozieb sa krajiny na celom svete začali intenzívne zaoberať manažmentom rizík a identifikáciou možných hrozieb, analyzujú ich a prijímajú opatrenia na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a verejného poriadku. Slovensko je jedna z prvých krajín Európskej Únie, ktoré si v prípade schválenia predkladanej Stratégie manažmentu rizík splnia záväzok stanovený v mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany. Brusel totiž vyzval všetky členské krajiny, aby do 22. decembra 2015 predložili Európskej komisii národné posúdenia rizík. Mnohé iné vlády požiadali o posunutie lehoty. „Slovensko potrebuje spoľahlivú stratégiu a funkčný systém pre manažment všetkých rizík, ktoré nám potenciálne hrozia. Pri vzniku mimoriadnej udalosti je totiž nesmierne dôležité mať dobre pripravené jednotlivé kroky a intervenčné kapacity tak, aby poskytovanie pomoci bolo rýchle a zodpovedajúce rozsahu vzniknutej situácie. Len takto vieme pomôcť chrániť to, čo má pre nás najväčšiu hodnotu,“ vysvetlil podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák.

Hrozba prírodných katastrof na Slovensku.

Prívalové povodne, zosuvy pôdy, sucho, požiare, veterné smršte a snehové kalamity dokážu spôsobiť napríklad narušenie dodávok pitnej vody, elektrického prúdu a tiež poškodenie cestnej infraštruktúry. Tieto a mnohé ďalšie riziká sa dostali na zoznam udalostí, ktoré môžu potenciálne ohroziť bezpečnosť Slovenska a jeho obyvateľov. Pripravovaný dokument Stratégia manažmentu rizík z dielne ministerstva vnútra zavádza komplexný a systematický prístup k manažmentu rizík vo všetkých jeho fázach od prevencie rizík, cez pripravenosť a reakciu na mimoriadnu udalosť, až po odstraňovanie následkov a obnovenie ekonomického a spoločenského života.

Najrizikovejšie sú hrozby spôsobené počasím.

Nežiaduce udalosti spôsobené zmenou klímy ohrozujú chod života a trvalú udržateľnosť hospodárstva celej krajiny. Dokument z dielne ministerstva vnútra pomenováva riziká, ktoré hrozia Slovensku a rozdeľuje ich do štyroch kategórii podľa miery identifikovanej hrozby. Zatiaľ čo za veľmi vysoké riziko sa považujú takmer každoročné záplavy, nízke riziko predstavuje napríklad narušenie medzinárodnej leteckej dopravy v dôsledku sopečného popola. Vysoko rizikové sú podľa stratégie tiež extrémne výkyvy počasia, ktoré môžu viesť k rozsiahlym lesným požiarom, víchriciam a krupobitiam.

-lt/Tlačová správa – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky/Foto: facebook Piešťany History – Michal Masár, Eduard Budke, archív-