Havranom, kolesami na tajnáša

Reklama

 

 

Zočili sme našu pradávnu tajnú zjazdovú trať. Tam, kde lesníci len okom dovidia, turisti ani nedopľujú a veveričky si chvosty v noci češú, rozprestiera sa haditá cestička, plná krtincov, skokov a všakovakých prekvapení. Zapadaná lístím, zaprášená a pokojná spomína na dávnu slávu rozpálených kolies.

Zopár skokov, práchnivých dosiek a haluzí. Radostne chytáme čerstvé bakule a ryjeme tvrdú hlinu na skok v dvojitom strome. Aj krtkovci pomohli. Filip našiel umelý kýblik a hneď nám práca šla ľahšie. Udupeme povrch odrazu mamutími kládami, vzápätí je všetko pripravené na vzlet. Pozorujeme. Trošičku vysunutý nájazd, kto by si nevšimol, že smeruje priamo na strom vľavo, a ak náhodou nie, na opačnej strane sa smeje ďalší listnáč pripravený vymrštiť sa spoza zákruty. Krátko popremýšľame, no príliš to bolí a tak onedlho nato opúšťame túto aktivitu.

Reklama

 

[youtube width=“522″ height=“316″]http://www.youtube.com/watch?v=J1z2bxw6vok[/youtube]

Spúšťam sa dole traťou, zočím dva listnáče. Vžuchchchch, letííííííííííím. Za okamih vidím, že sa vzduchom príliš rýchlo uberám smerom k strom. Nerád by som vevericiam zbúral dom. Brzdím očami, ušami, aj nosom, všetkým čo mám k dispozícii. Mentálnou silou som zastavil tesne vedľa stromu. Predýcham blízke stretnutie, pozerám, oči si idem vyočiť…

Reklama

 

 

 

 

Biker sa rúti dole singletrackom. Víri krásne napadané lístie. Navôkol trate zelená trávička, ideálna pozícia na zdolanie skoku medzi dvoma vysočiznými stromami. Azaňďalát! To bude pohľad. Predné koliesko sa zľahka deformuje pod tlakom nájazdu na skok, vidlica prepružuje ako nervózna predavačka rohlíkov, keď jej zákazník prinesie po desiatykrát o rožok navyše. Vrummmmm.

Jazdec je vo vzduchu. Filip letel cez predné koleso sťa by kormorán, prvá trieda extra a zaryl nosom, že by mu aj mama diviačica, stará divá sviňa závidela. Našťastie zaparkoval tesne pred stromom s nie v ňom.

REKLAMA

Muchy, čo ma kúsali zrazu prestali, tak sa zľakli, koľko hliny sa novôkol ešte rozpŕskavalo. „Nestalo sa ti nič?“ Pozerám na škrabnuté koleno. Rameno ako tak vydržalo, no pobolievalo. Ako zvyčajne, Filip sa smial, jasný náznak toho, že je skoro všetko ako má byť. Na hlavu som sa ani nepýtal, je jasné, že po viac ako dvoch desaťročiach sa už liek pre nás nenájde, ikeď moderná medicína stále na tom pracuje.

Opakovanie je matkou múdrosti. Toto príslovie platí azda všade, aj keď nie som si istý, či to tak bude aj pri zjazdovaní. Samozrejme nám nedalo, na DH trať sme sa vrátili akonáhle to bolo možné. Filip, hlavný filmár, dramaturg, kostýmovyberač a režisér, ja ako pokusný králik na skoky a testovanie trate. S apetítom na pár skokov, záznamov a opakovaní dostatočne odjazdenej trate sme sa vrhli do práce. Frčím, skáčem, Filip točil krásne zábery, jeden za druhým. S pribúdajúcim materiálom hodiny rýchlo utekali, trať bola najazdená len veľmi kúskovito, akoby sme puzzle skladali. Pred odchodom som sa rozhodol šupnúť si jednu celú dĺžku za odmenu. Veď opakovanie je matka múdrosti, povedal som si.

Prvý dropík, uhybám sa stromčeku naľavo, rýchla klopenka sprava, pár korienkov a pred mnou sa ukazuje prvý hop. Dobre to rozpumpuj! Pomyslel som si. Točím pedálmi o preteky, trošku nesústredene nabieham na skok a letííííím. Nádhera, takýto let. V okamihu sekundy sa však na mňa vo výskoku rúti strom. Potvory veverice, pomsta, opäť ho presúvali. Páčky, palce, oči, brzdy na doraz… Chŕŕŕŕŕŕŕ, posledný flek pred stromom. Po bratskom objatí z brzdovej páčky tieklo sťa by zmrzlinu dvojročné decko lízalo. Pozerám, oči si idem vyočiť, no žiaľ nemám náradie na zastavenie krvácania. Nie môjho… ha ha ha :D chudiatko brzda, okažite som ju musel previesť na sál domov. Našťastie stačilo dotiahnuť matičku a bola ako rybička, podotýkam, vo vode.

V podvečer vystrčím prst, skúsim, či bude noc dostatočne tmavá. Malíček mi napovedá, že by to šlo. Treba ostrihať kríky, začali sa rozprestierať v ceste na Bacchus Vilu. Tlačím nožničky do batohu. Dočerpám štavy do halogénu a netrpezlivo čakám na príchod tímového jazdca, lesného diviaka, kormorána a zdatného bikera Filipa. Postrojili sme biky, zážih motora so silou jedného koňa prebehol bez problémov. Kľuky zaprašťali a kolesá sa pomalinky roztočili. Nabudení si to žíhame hore kopcom, Fibo lape štyridsiatyôsmi dych a na ťažkom zjazďáku vybieha kopec sťa by mladica jalovica.

Po ceste počúvame všakovaké zvuky. Lesná zver už vedela, že prichádza rodina. Prvý zjazdík tretia zákruta, kratučký výšľap a ocitáme sa pred cestičkou zarastenou divými ružami.

Ako príjemne stráviť štvrtkový večer? Ideálne o ôsmej sa treba vybrať na bike a strihať kry na kopcoch. Pre pokročilích, na zvýšenie obtiažnosti, bez rukavíc. V prípade prvoligového kaderníka treba používať zuby namiesto nožníc. Ku koncu záhradníckych prác je tma ako v rohu, zapíname lampáše a hor sa smerom do kopca. Fučíme ako parné lokomotívy, studený vzduch ochladzuje zahriate motory. Nádhera nočných výjazdov nám už dávno učarovala pokojom a scenériou aká sa nenaskytne v žiadnom inom čase. Kde tu vyľakáme srny, ježkovia šuchoria lístím a strácajú sa v tme.

Dosť bolo krútenia do kopca, prichádza to, načo sme sa tak tešili. Dole, dole, dole. Svietim na plné obrátky, pomáham aj očami. Skúsený kormorán predomnou, pretekáme s prachom, ktorý sa víri pred svetlom. Fascííínujúci pretek. O pár minút, po zjazde bučím od radosti, že som nehodil kabelu.

Filip je v momente za mnou. Obaja bučíme. Aj psi pávy sa pridali, v dedine mali určite radosť z majstrovského orchestra. Z potu na chrbáte nastala neskutočná zima, takmer sa mi špice v zákrutách po ceste lámali. Rýchle sme obaja prášili do tepla – domov. Šli sme pravdepodobne nadzvukovou rýchlosťou, vôbec nebolo počuť, čo Filip za mnou kričal. Rozdelili sme sa, každý smerom domov. Za okamih som pod strechou hladil svoju mašinku, namazal reťaz, seba a ľahkosťou pierka som zaspával pomyslením na krásny zjazd nočným lesom.

Autor: Jozef Metelka