Blog Petra Zemánka: Plán rozvoja dopravy do roku 2050 schválený – II. časť

Reklama

 

 

 

Na úvod pripomeniem, že Zastupiteľstvo trnavského samosprávneho kraja na svojom zasadnutí 27.1.2021 schválilo Plán udržateľnej mobility trnavského samosprávneho kraja (PUM TTSK), ktorý vypracovali české spoločnosti AFRY CZ a EKOLA group. Dokument by sa mal stať základným predpokladom rozvoja verejnej, individuálnej, cyklistickej a nemotorovej dopravy v Trnavskom kraji do roku 2050 a jeho súčasťou je plán rozvoja verejnej dopravy v tomto období. PUM obsahuje rozvojové plány podelené v časovom horizonte rokov 2025, 2030, 2040 a 2050.

V druhej časti svojho príspevku sa chcem venovať plánovanému rozvoju cyklistickej, vodnej a leteckej dopravy. Prvú časť nájdete na tejto adrese: https://www.pnky.sk/blogy/blog-petra-zemanka-plan-rozvoja-dopravy-v-regione-do-roku-2050-schvaleny/

Reklama

 

Všeobecne mám pre priaznivcov cyklistiky dobré správy, na rozvoj cyklodopravy do roku 2025 je v Zásobníku PUM schválených 15 projektov. Zaujímavým je najmä zámer vybudovanie novej vetvy Vážskej cyklomagistrály v úseku Drahovce – Sereď. Podobne ako v Trenčianskom kraji má byť jej trasa vedená po / popri ochrannej hrádzi rieky Váh. Súčasťou projektu je vybudovanie cyklolávky cez Váh medzi obcami Koplotovce a Madunice. Investorom projektu je TTSK.

Pre priateľov cykloturistiky bude zaujímavý aj projekt dokončenia Moravskej cyklomagistrály Kúty – Skalica, kde o.i. pribudne aj nová cyklolávka cez rieku Moravu medzi obcami Brodské a Lanžhot s prejazdom do ČR v blízkosti mesta Břeclav. Odtiaľ je už len na skok do známej rekreačnej lokality Lednice-Valtice-Mikulov. Investormi cyklotrasy sú TTSK a spol. INTERREG.

Reklama

 

 

 

 

Pozitívnou správou pre piešťanský región je zaradenie projektu cyklochodníka Piešťany – Vrbové, v II.etape do roku 2030 (č.129), kde je ako investor uvedený IROP. Nová cyklotrasa nielenže zvýši bezpečnosť cestnej dopravy na úseku medzi Piešťanmi a Vrbovým, ale zabezpečí aj prepojenie Vážskej cyklomagistrály s turistickými trasami v Malých Karpatoch.

Z pohľadu perspektívneho rozvoja cyklodopravy v okolí Piešťan sa môžeme tešiť. Je ale dosť prekvapivé, že medzi významnými cykloprojektmi v Zásobníku PUM do roku 2025 sa Piešťany nenachádzajú. Dovolím si uviesť odkaz na záväznú časť schváleného ÚP VUC Trnavského kraja (1998), kde sa priamo uvádza potreba vybudovať prepojenie Považskej cykloturistickej trasy na Piešťany a ich kúpeľný areál a rekreačné priestory. Hoci sme cyklistickým a zároveň 2. najväčším mestom v TTSK, akoby nás autori PUM pri projektovaní Vážskej cyklomagistrály prehliadli.

Na mape vážskych cyklotrás tak asi zostane cca 15 km medzera, ktorú bude potrebné prekonávať po jestvujúcich nie práve najkvalitnejších komunikáciách (potrebovali by aspoň nový povrch). Dobudovanie štandardnej cyklotrasy v úseku Horná Streda – Drahovce by mohlo byť významným impulzom pre rozvoj cestovného ruchu v Piešťanoch a okolí.

V rámci rozvoja vodnej dopravy je v Zásobníku PUM v I. fáze na programe doplnenie riečnych prístavov na Váhu, Morave a Malom Dunaji o období do roku 2030, hoci tieto projekty ešte namajú investorov. Nášho regiónu sa dotýka projekt stavby Osobného prístavu Piešťany, ktorý by mal byť vybudovaný na Biskupickom kanáli niekde v lokalite Dlhé kusy pri Hornej Strede. Zaujímavé je, že ako jediný projekt v rámci plánovanej vodnej dopravy bol pod p.č. 32 Zásobníka PUM zaradený už do I. etapy do roku 2025. Napriek tomu, že o splavnení Váhu v úseku Žilina – Komárno sa uvažuje až v období po roku 2050.

Otázku projektu Osobného prístavu Piešťany som konzultoval so súčasným vedením správcu toku. Zaujímavé bolo, že nikto zo zodpovených zamestnancov správcu o projekte prístavu nič nevedel… Plavba po Biskupickom kanále je povolená len po most na Bodonu, čiže umiestnenie osobného prístavu do lokality pri Hornej Strede by nemalo žiadny praktický význam. Takýto objekt by sa tak mohol stať na celé desaťročia iba turistickou atrakciou. Projekt splavnenia rieky Váh nemá žiadnu perspektívu bez dobudovania plavebných komôr na jestvujúcich vodných dielach Vážskej kaskády a bez realizácie veľkej vodnej stavby Hlohovec-Sereď.

Krátko sa dotknem aj otázky plánovaného rozvoja leteckej dopravy, ktorá má v Piešťanoch viac ako 100 ročnú tradíciu. Medzi neočíslovanými projektmi je v Zásobníku PUM v I.etape do roku 2025 projekt Modernizácia Letiska Piešťany, vrátane integrovaného parkoviska, ktorý zatiaľ nemá investora. Letisko Piešťany – jednými oslavované, inými zatracované, na ktorú stranu sa prikloniť ? Po sľubnom rozbehu chartrovej dopravy z Piešťan do známych dovolenkových letovísk v roku 2019 prišiel neočakávaný útlm v roku 2020 súvisiaci s koronakrízou.

Aká je perspektíva leteckej dopravy v nasledujúcom období ? Po skončení pandémie Covid 19 je možné očakávať prudký nárast tohto moderného druhu dopravy. Piešťanské letisko so štatútom medzinárodného je považované ako rezerva pre veľké letiská v Bratislave, Viedni alebo Brne. Myslím si, že priaznivá poloha a poveternostné podmienky v tejto lokalite majú veľký potenciál rozvoja v oblasti medzi krajskými mestami Trnava, Nitra a Trenčín, ktoré takéto priaznivé podmienky na lietanie nemajú. Zrušením letiska by sme stratili silnú komparatívnu výhodu voči týmto mestám. Letisko Piešťany si ako niečo výnimočné zasluhuje našu ochranu.

Pred ukončením svojho príspevku ešte krátky pohľad na priebeh schvaľovania PUM dňa 27.1.2021 do Zápisnice z 21.zasadnutia Zastupiteľstva TTSK (bod 10). Po prezentácii dokumentu bol materiál schválený 34 z 35 prítomných členov. Do uznesenia č.567/2021/21 Zastupiteľstvo uložilo Úradu TTSK povinnosť pri najbližšej aktualizácii Plánu udržateľnej mobility TTSK zapracovať do časti „zásobník PUM“ úsek cesty I. triedy Galanta-Medveďov (po štátnu hranicu s Maďarskom). Je to zvláštne rozhodnutie poslancov TTSK, pri prvom pohľade na schválené projekty PUM sa zdá logická skôr potreba skvalitnenia prepojenia krajského mesta a Dunajskej Stredy cestou I. triedy cez Galantu. Vodiči jazdiaci z Trnavy do Gyǒru sa predsa rýchlo a pohodlne dostanú po diaľnici…

Ešte si dovolím poznámku k schválenému projektu vybudovania severo-východného obchvatu Piešťan (aj s 2 potrebnými mostami cez Váh a Biskupický kanál). V rámci projektu má byť zrejme presmerovaná časť ťažkej nákladnej dopravy v smere na Topoľčany cez obce Moravany a Banku, čo ich obyvatelia asi neprivítajú. A navyše, vodiči na tejto trase majú už aj dnes možnosť prejsť cez Váh po diaľnici D1 so zjazdom pri obci Lúka a pokračovať cestou II/507 smerom na Banku.

Prečo sa upustilo od Severo – západného obchvatu Piešťan – preložky cesty I/61 za železničnú trať, ktorý je naplánovaný v ÚPMP aj v GDP Mesta ? Prečo pri návrhu perspektívneho riešenia situácie nebola doprava presmerovaná obchvatom mimo husto obývané časti Piešťan v súlade s nameranou vysokou intenzitou dopravy na preťažených cestách I/61 a II/499 ? Prečo nebola akceptovaná požiadavka zástupcov Mesta Piešťany na pripomienkovaní PUM v júni 2020, aby bol aspoň južný obchvat mesta Piešťany zaradený do I.etapy PUM – projektov realizovaných do roku 2025 ?

Schválené projekty v I. etape PUM TTSK v rámci cestnej dopravy riešia okrem obchvatov všetkých väčších miest v kraji (s výnimkou Piešťan) prednostne situáciu na ceste I.triedy I/51 Trnava-Holič-hranica s ČR, kde sú navrhované aj obchvaty obcí s počtom obyvateľov pod 1000… Myslím si, že tvorcovia PUM TTSK sa voči Piešťanom zachovali veľmi diskriminačne z pohľadu plánovaného rozvoja cestnej dopravy (čiastočne aj z pohľadu cyklistickej dopravy). Záhadné dôvody znevýhodnenia občanov Piešťan by im mal vysvetliť niekto kompetentný…

Peter Zemánek