Storočnica Ľudovíta Ilečka

Reklama

 

 

 

Rozsiahlu výstavu príslušníka umeleckej vlny 1909 Ľudovíta Ilečka otvorili 26. novembra v galérii Domu umenia. Na svojho „deda“ prišli zaspomínať jeho potomkovia a množstvo obdivovateľov. Sám bol prítomný prostredníctvom autoportrétu, ktorý v sviežich farbách namaľoval krátko pred smrťou. Zomrel vo veku 99 rokov.

[singlepic id=7532 w=320 h=240 float=left]„Náš dedo prešiel celým svojím životom s pocitom, že robí to najlepšie, čo pre spoločnosť môže robiť,“ povedal v úvode vernisáže jeho zať Igor Čech. Obľúbenú skladbu od Frederica Chopina zahrala na klavíri umelcova pravnučka Petra Čechová.

Reklama

 

Kurátorka výstavy Zora Petrášová potom priblížila Ilečkov život a tvorbu: „Jeho charakterové vlastnosti tvoria vzácnu harmóniu, ktorá sa odzrkadľuje v životných postojoch a prelína sa celým dielom poznačeným nenapodobiteľnou poetikou.“

Ľubomír Ilečko sa narodil v Budapešti do vzdelanej slovenskej rodiny. Svoj talent prejavoval od detstva najmä karikovaním pedagógov. Keď musel stáť za trest v kúte, nakreslil na stenu učiteľov „portrét“. Neskôr ho ovplyvnilo stretnutie s Jankom Alexym, ktorý v ňom objavil skrytý talent. Prihlásil sa na pražskú prírodovedeckú fakultu, kde bola možnosť navštevovať aj hodiny kreslenia. To ho zaujalo natoľko, že neskôr zanechal svoju obľúbenú matematiku a prestúpil na Akadémiu výtvarných umení a vybral si grafiku. Popri škole sa venoval ilustrácii kníh a časopisov.

Reklama

 

 

 

 

II. svetová vojna sa v jeho tvorbe prejavila v podobe tušom kreslených humanistických figurálnych kompozícií, z ktorých vyžaruje ponurá dobová atmosféra. Opakom sú idylické krajinárske zátišia. Ďalším obľúbeným motívom sa stali cigáni.

Ľudovít Ilečko až do dôchodku pracoval ako výtvarný redaktor vydavateľstva Pravda. Vytvoril množstvo publikácií, ktoré svojím významom predstavujú neodmysliteľnú súčasť slovenskej ilustrátorskej tvorby.

To najlepšie z jeho diel si môžete pozrieť v galérii Domu umenia do 17. decembra.

[nggallery id=313]

Text a foto: nc