Piešťany očami detí: Zimná víla Kristíny Svobodovej

Reklama

 

 

Vyberáme ďalší príbeh zo súťaže Piešťany očami detí. Súťaž pripravilo Mesto Piešťany a Mestská knižnica Mesta Piešťany pre žiakov základných škôl a začiatkom decembra organizátori vyhlásili víťazov. Autorka Kristína Svobodová, ktorej prózu prinášame čitateľom PNiek, sa v tomto roku neumiestnila na stupni víťazov. Jej dielko však hovorí o darčeku, ktorý by si na Vianoce želalo určite veľa detí. Ktovie, možno sa naozaj stane zázrak…Kristínke gratulujeme a želáme príjemné čítanie!

Reklama

 

Zimná víla

REKLAMA

Reklama

 

 

 

 

Prišla zima. Všetky deti v malej dedinke menom Zázraky sa tešili, že si budú stavať snehuliakov a guľovať sa. Lenže sneh stále nebol a nebol. Dievčatko menom Lili však poznalo malú vílu, ktorá žila v lese. Volala sa Zizu a bola to zimná víla. Lili sa jedného dňa zobudila a povedala si, že pôjde navštíviť svoju  kamarátku Zizu. Šla sa obliecť, nezabudla sa najesť, a potom už sa vychystala na výlet. ,,Kamže ideš?“ spýtala sa Lilina mama. ,,Idem na výlet,  za mojou kamarátkou Zizu!“ Lili sa usmiala a odišla.  Nepovedala ale, že ide do lesa, lebo vedela, že by ju mama nepustila. Cestou lesom ju trochu vystrašili  srnky, ktoré  prebehli popri nej.  Keď zašla ešte ďalej, Lili sa potešila, že bude mať zážitok. Netušila, že ten zážitok mohol skončiť aj zle-nedobre. Na zemi totiž našla malé vtáča, ktoré vypadlo z hniezda. Lili ho vzala, vyšplhala sa na strom, odkiaľ vtáča spadlo.  Ako sa tak šplhala, nevšimla si, že na strome je aj malý medvedík. „Juj!“ skoro zo stromu spadla. „Čo tu robíš?“ Ten ju ale zbadal prvý a veľmi  sa jej zľakol. Zľakla sa aj Lili, skoro jej vtáča vypadlo z rúk. Bola však statočná a všetko dobre dopadlo. Medvedík zoskočil zo stromu a utiekol,  a Lily mohla dať vtáča do hniezda. Bola so sebou veeeeeľmi spokojná.

,,Ahoj!“ pozdravila Lili, keď po dlhej ceste našla Zizu. ,,Ahoj!“pozdravila ju prekvapená Zizu.„ Ako si ma našla a čo potrebuješ odo mňa?“ Lili sa usmiala a povedala: ,,Zizu, kto chce, nájde, a ja by som potrebovala od teba pomoc. ,,Akú?“ spýtala sa Zizu. ,,V našej dedinke Zázraky sa, bohužiaľ, zázraky nedejú, a všetky deti sa tešili, že bude v zime sneh a budeme sa môcť  na snehu  hrať. Lenže  zima už je dosť dlho nato, aby už snežilo. Teraz sme všetci smutní, že sa nemáme ako guľovať, či stavať snehuliaky. A tak som myslela, že by si nám mohla pomôcť a prísť do našej dedinky a vyčarovať nám náš vysnívaný sneh. Lili rozprávala rýchlo, skoro jej Zizu ani nerozumela. Keď  Lily skončila,  usmiala sa. ,,Veľmi rada ti splním tvoje želanie,“ kývla hlavou  Zizu a spoločne s Lili odišli do dedinky Zázraky. Po ceste Lili  rozprávala a rozprávala aj o tom, ako vrátila malé vtáča späť do hniezda, ako stretla srnky, ako ju medvedík skoro zhodil zo stromu.  Po dlhej ceste dorazili domov k Lili.

,,Ahoj, Lili! Poď sa najesť!“ zakričala Lilina mama, keď ju videla prichádzať. „Pozvi aj tvoju kamarátku!“ Lili a Zizu teda išli, ale len čo dojedli, tak išla Zizu poukazovať dedinku a zavolala všetky deti. Keď sa všetci stretli, predstavila im Zizu: ,,Toto je Zizu. Je to zimná víla, ktorá nám vyčaruje sneh.“ Niektoré deti sa čudovali, iné neverili,  ale všetky sa nakoniec  potešili a kričali: ,, Zizu, prosím, dáš nám ten sneh?“ Aj  Lili poprosila ešte raz a milo. ,,Áno,“ odpovedala Zizu. Deti si posadali a napätí  čakali. Zizu zrazu vyletela do výšky, napriahla sa, a potíšku niečo povedala.  Zrazu, z ničoho nič , začal padať sneh a všetky deti  výskali a skákali, obhadzovali sa a poniektorí si už začali stavať  snehuliakov. ,,Veľmi pekne ďakujem!“ zakričala Lili na Zizu, ktorá bola vo výške a kývala jej na rozlúčku. Obe sa na seba usmiali. Zizu odletela  naspäť do lesa a Lili sa išla hrať spolu s ostatnými veeeeľmi  spokojnými  deťmi.

Kristína Svobodová, ZŠ ZŠ F. E. Scherera, Próza, II. kategória

(Foto: archív redakcie)